Biblia

Bol akýsi muž z Ramátajim-Cófimu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána. Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochúa, syna Efraťana Cúfa.

Elkána mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná.

Elkána chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Éliho synovia Chofni a Pinchás.

Keď raz Elkána prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.

Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono.

Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono.

Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala.

Jej muž Elkána sa spýtal: Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?

Keď sa raz v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Éli sedel na stolci pri dverách Hospodinovho chrámu,

ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.

Pritom zložila tento sľub: Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ti ho, Hospodin, na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.

Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Éli pozoroval jej ústa.

Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Éli ju pokladal za opitú.

Éli sa jej spýtal: Dokedy budeš opitá? Vytriezvi z opojenia!

Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom.

Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.

Éli na to povedal: Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu.

Odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň. Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.

Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.

Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: Vyprosila som si ho od Hospodina.

Keď Elkána odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub,

Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.

Jej muž Elkána povedal: Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo! Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila.

Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šíle. Vzala i trojročného býka, éfu múky a mech vína.

Keď potom býka zarezali a chlapca priviedli k Élimu,

žena povedala: Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.

Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.

Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Je od neho vyprosený. Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.