Biblia

Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amálekmi a pobudol dva dni v Ciklagu.

Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Saulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa mu.

Dávid sa ho spýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal mu: Utiekol som z izraelského tábora.

Dávid mu povedal: Vyrozprávaj mi, čo sa stalo. On odpovedal: Ľud ušiel z boja, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Saul i jeho syn Jonatán.

Dávid sa spýtal mladého posla, ktorý mu to oznámil: Ako vieš, že Saul i jeho syn Jonatán zahynuli?

Mladý posol odpovedal: Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som, ako sa Saul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú.

Keď sa obzrel, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: Tu som.

Spýtal sa ma: Kto si? Odvetil som: Som Amálek.

Prikázal mi: Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem.

Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.

Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním.

Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom.

Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: Odkiaľ si? On odpovedal: Som syn istého Amáleka, prisťahovalca.

Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?

Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Poď sem a zabi ho. On sa oboril naňho a ten zomrel.

Dávid povedal: Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.

Dávid zaspieval nad Saulom a Jonatánom žalospev.

Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného:

Tvoj výkvet, Izrael, pobitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hrdinovia!

Nehovorte o tom v Gáte, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov.

Vrchy Gilbóy, nech vás nezvlaží rosa ani dážď, polia nech nevydávajú obetné dary, lebo tam sa skropil štít hrdinov, štít Saulov, pomazaný nie olejom,

lež krvou pobitých, tukom hrdinov. Luk Jonatánov nikdy neminul cieľ, Saul svoj meč nikdy netasil naprázdno.

Saul a Jonatán, vzácni a drahí v živote, ani smrť ich nemohla rozdeliť. Rýchlejší boli než orly, udatnejší ako levy.

Dcéry Izraela, oplakávajte Saula! On vás odieval do karmazínu a skvostu, zlatými šperkmi šaty vám zdobieval.

Ako popadali hrdinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán zabitý!

Žiaľ ma tiesni za tebou, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšetko milý, jedinečná bola tvoja láska, väčšia ako láska žien.

Ako len popadali hrdinovia! Zbrane vyšli nazmar!