Biblia

Milý Teofil, v prvej knihe som napísal o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku

až do dňa, keď bol vzatý do neba. Predtým dal prostredníctvom Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil.

Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije.

Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli:

Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.

Keď sa zišli, spýtali sa ho: Pane, chceš azda teraz obnoviť Izraelské kráľovstvo?

On im odpovedal: Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec.

Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.

Po týchto slovách sa pred ich očami vzniesol hore, až im ho vzal oblak z dohľadu.

A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu

a povedali: Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.

Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu.

Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov.

Všetci títo sa jednomyseľne a vytrvalo modlili spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi.

V tých dňoch uprostred bratov vstal Peter — bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí — a prehovoril:

Muži, bratia! Muselo sa splniť, čo Duch Svätý ústami Dávida predpovedal v Písme o Judášovi, ktorý priviedol tých, čo zatkli Ježiša.

Judáš bol jedným z nás a dostal podiel na tejto službe.

Z odmeny za svoju ničomnosť si kúpil pole, no hneď nato spadol z výšky dolu hlavou, pričom ho roztrhlo tak, že sa z neho vyvalili všetky vnútornosti.

Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema. Preto to pole vo svojej reči nazvali Hakeldamach, čo znamená Pole krvi.

Veď aj v knihe Žalmov je napísané: Nech jeho príbytok spustne, nech niet nikoho, kto by v ňom býval. A inde: Jeho úrad nech prevezme iný.

Preto treba, aby sa niektorý z mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami

— počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol spomedzi nás vzatý — spolu s nami stal svedkom o jeho zmŕtvychvstaní.

A tak predstavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš a mal prímenie Justus, a Mateja.

Potom sa modlili takto: Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí. Ukáž nám, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil,

aby zaujal miesto v tejto apoštolskej službe, ktorú Judáš opustil, aby odišiel na svoje miesto.

Potom im dali lósy a lós padol na Mateja, ktorý bol pričlenený k jedenástim apoštolom.