Biblia

Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou:

Rúben, Šimeón, Lévi a Júda;

Jissákar, Zebúlun a Benjamín;

Dán, Naftáli, Gád a Ašér.

Všetkých, čo vyšli z Jákobových bedier, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte.

Potom zomrel Jozef, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie.

Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina.

Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý o Jozefovi už nevedel.

Povedal svojmu ľudu: Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my,

uvažujme, ako sa voči nemu rozumne zachovať, aby sa nemnožil, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.

Preto nad ním ustanovili dozorcov, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés.

Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov.

Preto ich týraním zotročovali.

Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty.

Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam, z ktorých jedna sa volala Šifrá a druhá Púa:

Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec, usmrťte ho, ak dievča, nechajte ho nažive!

Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive.

Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: Prečo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?

Pôrodné babice faraónovi odpovedali: Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr, ako k nim príde babica.

Boh preukazoval babiciam dobrodenie, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel.

Pretože sa pôrodné babice báli Boha, dal im potomstvo.

Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!