Biblia

V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha.

Piateho dňa toho istého mesiaca — bol to piaty rok po odvedení kráľa Jójakina do zajatia —

jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula ruka Hospodina.

Videl som, ako sa prihnal búrlivý vietor od severu i veľký oblak a plápolajúci oheň s jasom dookola. Uprostred toho ohňa sa niečo lesklo ako mosadzné zrkadlo.

Z jeho stredu vystupovali podoby štyroch živých bytostí, ktoré mali rovnaký výzor.

Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel.

Ich nohy boli rovné, ale chodidlá boli ako teľacie a jagali sa ako bronzové zrkadlo.

Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri krídla

sa navzájom dotýkali. Pri chôdzi sa neobracali, lebo vždy šli tvárou vpred.

Spredu vyzerala ich tvár ako ľudská, po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár.

Také boli ich tváre. Ich krídla boli vzopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá.

Všetky šli tvárou vpred ta, kam chcel ísť Duch. Keď šli, neobracali sa.

Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky.

Živé bytosti pobehovali sem a tam, takže vyzerali ako blesky.

Keď som hľadel na tie živé bytosti, pri každej som videl po jednom kolese na zemi.

Vzhľad kolies a ich zhotovenie pripomínali lesk drahokamu a všetky štyri mali tú istú podobu. Zhotovené boli tak, že vyzerali akoby koleso bolo v kolese.

Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali.

Mali bahry a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách.

Keď živé bytosti šli, pohybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá.

Kam chcel ísť Duch, ta sa pohli aj kolesá. Vzniesli sa súčasne, lebo Duch bytostí bol v kolesách.

Keď šli bytosti, pohli sa aj kolesá. Keď bytosti zastali, zastali aj kolesá. Keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo Duch bytostí bol v kolesách.

Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná klenba, ktorá bola leskom podobná ligotavému kryštálu a bola rozprestretá zhora nad ich hlavami.

Pod klenbou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá.

Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie veľkej vody, ako hlas Všemohúceho, ako hluk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla.

Vždy, keď zaznel hlas sponad klenby, ktorá bola nad ich hlavami, zastali a zvesili krídla.

Zhora nad klenbou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek.

Potom som videl lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, ktorý vyzeral ako oheň aj zvonka aj zvnútra až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá. Avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobné ohňu, čo bolo obklopené jagotom.

Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil.