Kiežby ma vybozkával bozkami svojich úst! Veď tvoje nežnosti lepšie sú ako víno.
Pre vôňu tvojich výborných olejov — tvoje meno je ako vzácny olej — preto ťa devy milujú.
Tiahni ma za sebou, pobehnime! Do svojich komnát ma voviedol kráľ. Budeme plesať a tešiť sa z teba, budeme spomínať na tvoje nežnosti viac ako na víno. Vskutku ťa milujú!
Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kédaru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.
Neobzerajte si ma, že som počerná, že ma slnko opálilo. Synovia mojej matky sa na mňa nahnevali a urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vinicu som si však neustrážila.
Prezraď mi, ty, čo ťa z tej duše milujem, kde budeš pásť, kde budeš cez obed odpočívať? Veď prečo mám prechádzať pri stádach tvojich druhov?
Ak to azda nevieš, ty, najkrajšia zo žien, vydaj sa po stopách oviec, pas svoje kozliatka pri pastierskych kolibách.
Ku svojej kobyle v záprahu faraónovom prirovnávam ťa, priateľka moja.
Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami i tvoja šija s perlovým náhrdelníkom.
Zhotovíme ti zlaté retiazky so striebornými guľôčkami.
Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard svoju vôňu vydáva.
Milý môj je pre mňa myrhovým vrecúškom, čo mi leží medzi ňadrami.
Milý môj je pre mňa hennovým strapcom v éngedských viniciach.
Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna, tvoje oči sú ako holubice.
Ach, krásny si, milý môj, a ľúbezný, aj naše lôžko je samá zeleň.
Náš dom má krovy z cédrov, naše stropy sú z cyprusov.