Login

Biblia

Kniha proroka Izaiáša 2. kapitola

Rímsko-katolícky preklad
Kapitoly
123456789101112131415161718192021222324252627282930313233343536373839404142434445464748495051525354555657585960616263646566
Kniha proroka Izaiáša
Kapitola 2/66
Kap 2/66

Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.

Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy.

Prídu mnohé kmene a povedia: "Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi."

Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.

Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom.

Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty:

a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to!

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy.

Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.

Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu,

nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami,

nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom,

nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou.

Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň

modly však úplne zmiznú.

Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom,

aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať?

Zaujalo ťa niečo v tejto kapitole? Chceš sa niečo opýtať? Napíš nám!

Je vždy dobré sa podeliť o to, čo ťa oslovilo, alebo čo si sa naučil/a. Ak máš nejakú otázku, neváhaj sa nás opýtať. Radi ti pomôžeme.

Tvoj email bude viditeľný len pre administrátorov. Odoslaním súhlasíš s podmienkami ochrany osobných údajov.
Ak už máš konto, pred odoslaním príspevku sa musíš prihlásiť.
Ak konto nemáš, ale už si nám niečo písal/a, prihlás sa tým istým emailom cez prihlasovaciu stránku a príspevok sa ti automaticky priradí.
    Články
    Duchovné dary
    Traktáty

© 1999-2024 krestan.sk