A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.
Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.
A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!
A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,
ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.
A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!
A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?
Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?
A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:
Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.
Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.
Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.
A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.
A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.
Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.
Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.
A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?
A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.
A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!
A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.
A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!
Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.
A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!
Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?
A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.
A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.
A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,
kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.
A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;
lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú
a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.
A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.
A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?
A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.
Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:
Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.
A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.
A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.