A blížil sa sviatok nekvasených chlebov, zvaný Pascha, to jest Veľká noc.
A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa báli ľudu.
Vtedy vošiel satan do Judáša, prímenom Iškariotského, ktorý bol z počtu tých dvanástich,
a odišiel a dohovoril sa s najvyššími kňazmi a náčelníkmi chrámovej stráže o tom, ako im ho zradí.
A zaradovali sa a dohodli sa, že mu dajú peniaze.
A sľúbil a hľadal príhodný čas, aby im ho zradil bez zástupu.
Potom prišiel deň nekvasených chlebov, v ktorý bolo treba zabiť baránka.
A poslal Petra a Jána a povedal: Iďte, prihotovte nám baránka, aby sme jedli.
A oni mu povedali: Kde chceš, aby sme prihotovili?
A on im povedal: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody; iďte za ním do domu, do ktorého vojde.
A poviete pánovi toho domu: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi?
A on vám ukáže veľkú vrchnú dvoranu očalúnenú, tam prihotovte.
A odíduc našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka.
A keď nastala hodina, sadol si za stôl i dvanásti apoštolovia s ním.
A povedal im: Túžobne som si žiadal jesť tohoto baránka s vami, prv ako by som bol trpel.
Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, až keď sa naplní v kráľovstve Božom.
A vezmúc kalich poďakoval a povedal: Vezmite toto a rozdeľte medzi sebou.
Lebo hovorím vám, že odteraz už nebudem nikdy piť z plodu viniča, dokiaľ neprijde kráľovstvo Božie.
A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku.
Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva.
Ale hľa, ruka môjho zradcu je so mnou za stolom!
A Syn človeka síce ide, tak ako je uložené, ale beda tomu človekovi, ktorý ho zrádza.
A oni sa začali medzi sebou dohadovať, ktorý z nich by to asi bol, ktorý by to mal urobiť.
A povstal medzi nimi aj svár o tom, ktorý z nich zdá sa byť väčším.
A on im povedal: Kráľovia národov panujú nad nimi, a tí, ktorí majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.
Ale vy nie tak, väčší medzi vami nech je ako mladší a vodca jako ten, ktorý slúži.
Lebo veď ktože je väčší - ten, kto sedí za stolom, a či ten, kto obsluhuje? Či azda nie ten, kto sedí za stolom? Ale ja som medzi vami jako ten, kto obsluhuje,
a vy ste pretrvavší so mnou v mojich pokušeniach.
A ja vám závetím, ako mne závetil môj Otec, kráľovstvo,
aby ste jedli a pili za mojím stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových.
A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu;
ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.
A on mu povedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.
A on povedal: Hovorím ti, Petre, že nezaspieva dnes kohút prv, než tri razy zaprieš, že ma neznáš.
A ďalej im povedal: Keď som vás bol poslal bez mešca, bez torby a bez obuvi, či ste aj mali niečoho nedostatok? A oni povedali: Ničoho.
Vtedy im povedal: Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj torbu; a kto ešte nemá, nech predá svoje rúcho a kúpi meč.
Lebo hovorím vám, že ešte sa to musí naplniť na mne, čo je napísané: A počítaný bol s bezbožnými. Lebo to, čo je napísané o mne, má koniec.
A oni povedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: Dosť je.
A vyjdúc išiel podľa obyčaje na Olivový vrch. A išli za ním aj jeho učeníci.
A keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!
A sám sa vzdialil od nich asi jako na dohodenie kameňom a skloniac kolená modlil sa
a vravel: Otče, ak chceš, odnes odo mňa tento kalich; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!
A ukázal sa mu anjel s neba posilňujúc ho.
A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem.
A keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať od zármutku
a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!
A kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel zástup, a ten tak zvaný Judáš, jeden z dvanástich, išiel popredku pred nimi a priblížil sa k Ježišovi, aby ho bozkal.
A Ježiš mu povedal: Judášu, či bozkom zrádzaš Syna človeka?
A keď videli tí, ktorí boli okolo neho, čo bude, povedali mu: Pane, či udrieme mečom?
A ktorýsi jeden z nich uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho.
A Ježiš odpovedal a riekol: Nechajte dotiaľ! A dotknúc sa jeho ucha uzdravil ho.
A Ježiš povedal najvyšším kňazom, veliteľom chrámu a starším, ktorí prišli na neho: Jako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami.
Keď som deň po dni býval s vami v chráme, nevztiahli ste na mňa rúk; ale toto je tá vaša hodina a moc temnosti.
A keď ho zajali, odviedli a voviedli ho do domu najvyššieho kňaza. A Peter išiel za ním zďaleka.
A keď rozložili oheň prostred dvora a posadali si dookola, Peter si sadol medzi nich.
A jakási dievčina, keď ho videla sedieť pri svetle, uprela na neho zrak a povedala: Aj tento bol s ním.
Ale on zaprel a povedal: Ženo, neznám ho.
A po malej chvíli iný vidiac ho povedal: Aj ty si z nich. Peter však povedal: Človeče, nie som.
A po čase tak asi jednej hodiny, ktorýsi iný tvrdil a hovoril: Ba, je pravda, i tento bol s ním, lebo však aj je Galilean.
A Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A naskutku, ešte kým hovoril, zaspieval kohút.
Vtedy Pán obrátiac sa pozrel na Petra, a Peter sa rozpamätal na slovo Pánovo, jako mu povedal: Prv ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.
A Peter vyšiel von a plakal horko.
A mužovia, ktorí držali Ježiša, posmievali sa mu a bili ho.
A zakryjúc ho bili ho po tvári a pýtali sa ho a hovorili: Prorokuj, ktorý ťa to uderil!
Aj mnoho iného hovorili proti nemu rúhajúc sa mu.
A keď bol deň, sišli sa starší ľudu, najvyšší kňazi a zákonníci a odviedli ho do svojej vysokej rady
a hovorili: Ak si ty Kristus, povedz nám to teda! A on im povedal: Keď vám poviem, neuveríte,
a keď sa vás aj niečo opýtam, neodpoviete mi ani neprepustíte.
No, odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Moci Božej.
Vtedy povedali všetci: Teda si ty ten Syn Boží? A on im povedal: Vy dobre hovoríte, že ja som.
A oni povedali: Čo ešte potrebujeme svedoctvo? Veď sami sme počuli z jeho úst.