Tento Melchisedek totiž, kráľ Sálema a kňaz najvyššieho Boha, išiel Abrahámovi naproti, keď sa vracal z vojny, v ktorej porazil kráľov, a požehnal ho;
Abrahám mu dal desiatky zo všetkého. Jeho meno v našej reči znamená najprv: kráľ spravodlivosti a potom aj: kráľ Sálema, to jest: kráľ pokoja.
Nemá otca, nemá matku, nemá rodokmeň, jeho dni sú bez počiatku, jeho život bez konca; podobný je Synovi Božiemu a zostáva kňazom navždy.
Dobre pozorujte teda, aký veľký je to človek, keď mu sám patriarcha Abrahám dal desiatok najcennejšieho z koristi.
Aj synovia Léviho, ktorí zastávajú kňazský úrad, majú poverenie vyberať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci títo pochádzajú z bedier Abrahámových.
On však, hoci nebol z ich rodu, vybral desiatok od Abraháma a požehnal tomu, ktorý mal zasľúbenie.
A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.
A potom: tu smrteľní ľudia prijímajú desiatky, tam však niekto, o ktorom je dosvedčené, že žije.
A aby som tak povedal: aj sám Lévi, ktorý prijíma desiatky, odovzdal desiatky skrze Abraháma,
veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel naproti.
Keby bola bývala možná dokonalosť prostredníctvom levítskeho kňazstva - veď skrze kňazstvo dostal ľud zákon - či by bolo bývalo treba ustanoviť iného kňaza na spôsob Melchisedeka, a nebolo by stačilo pomenovať ho na spôsob Árona?
Lebo keď sa zmení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj zákon.
Veď Ten, o ktorom sa tu hovorí, patril k inému kmeňu, z ktorého nikto nemal dočinenia s oltárom.
Veď je všeobecne známe, že náš Pán pochádzal z Júdu - kmeňa, ktorému Mojžiš nehovoril nič o kňazoch.
A potom ešte omnoho zrejmejšie je to tým, že povstal iný kňaz, podobný Melchisedekovi,
ktorý sa ním nestal mocou nejakého zákona o telesnom pôvode, ale mocou neporušiteľného života.
Veď tak znie svedectvo o Ňom: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.
Týmto sa ruší predošlé prikázanie ako slabé a neužitočné -
veď zákon nič neurobil dokonalým - ale prišla lepšia nádej, ktorou sa približujeme k Bohu.
A to sa nestalo bez prísahy - totiž tamtí stali sa kňazmi bez prísahy,
ale On s prísahou Toho, ktorý mu povedal: Prisahal Pán, a neoľutuje to: Ty si kňaz naveky -
natoľko sa Ježiš stal zárukou lepšej zmluvy.
Zatiaľ z tamtých stávali sa kňazmi mnohí, lebo im smrť prekazila zostať:
On však, pretože zostáva naveky, zastáva kňazský úrad, ktorý neprechádza na iného.
Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.
Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá,
ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval.
Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí poddaných slabosti; ale slovo prísahy, ktorá odznela po zákone, ustanovuje Syna, ktorý prešiel do večnej dokonalosti.