Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali,
ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova -
aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom,
aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali.
Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta.
Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových.
Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja pokročilí vekom.
Raz, keď podľa poriadku svojej triedy konal kňazskú službu pred Bohom,
na neho padol lós podľa obyčaje kňazského úradu, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo.
Všetko množstvo ľudu v hodinu kadenia modlilo sa vonku.
Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára.
Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň.
Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján,
bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia;
lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky.
Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu;
on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi.
I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch.
Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu.
Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom.
Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že je tak dlho v chráme.
Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; z toho poznali, že mal videnie v chráme. Lebo dával im znaky a zostal nemý.
Keď vyplnil dni svojej kňazskej služby, šiel domov.
A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a skrývala sa päť mesiacov, hovoriac:
To mi učinil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.
Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta
k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária.
Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! [Blahoslavená medzi ženami!]
Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav.
Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha.
Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš.
Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.
Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca.
A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža!
Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa [z teba], bude sa volať Syn Boží.
Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci.
Lebo Bohu nič nebude nemožné.
Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej.
V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho.
I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu.
Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu.
I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!
Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne?
Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko.
A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.
Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána
a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi,
že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia,
pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno
a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia.
Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca;
mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených,
lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno;
ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva,
ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov.
Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna.
A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým.
Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján.
I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal;
a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať.
On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci.
Hneď nato otvorili sa mu ústa, [rozviazal] jazyk, i prehovoril a velebil Boha.
Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto;
všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním.
Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac:
Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho,
vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida,
ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov,
že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia,
aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu,
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení
z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť
v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života.
A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu
a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy
zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti,
aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja.
A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.