Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:
Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka je vydaný, aby bol ukrižovaný.
Vtedy sa zišli veľkňazi [zákonníci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,
a uzniesli sa, že Ježiša ľstivo chytia a zabijú.
Ale povedali: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom.
Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,
prišla k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala Mu ju na hlavu, keď sedel za stolom.
Keď to videli učeníci, namrzeli sa a povedali si: Načo táto strata?
Veď sa mohlo toto draho predať a dať chudobným!
Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: Čo zarmucujete túto ženu? Veď mi preukázala dobrý skutok;
lebo chudobných vždy máte so sebou, ale mňa nemáte vždy.
Ona totiž, keď mi túto masť vyliala na telo, urobila mi to na pohreb.
Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila.
Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom
a spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných.
Odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho zradil.
V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kde chceš, aby sme Ti pripravili hod veľkonočného baránka?
Odpovedal: Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: Majster odkazuje: Čas môj je blízko, u teba zasvätím hod veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi.
Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili hod baránka.
Keď sa zvečerilo, sadol si za stôl s dvanástimi učeníkmi.
A keď jedli, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí.
Zarmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. Či som to ja, Pane?
Odpovedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí.
Syn človeka ide, ako je napísané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil.
Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, povedal: Či som to ja, Majstre? Odvetil mu: Ty si povedal.
Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo.
Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho!
Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.
Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.
Potom zaspievali pieseň a vyšli na vrch Olivový.
Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda.
Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley.
Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším.
Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.
Odpovedal Mu Peter: A čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili aj všetci učeníci.
Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto.
Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť.
I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou!
Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.
Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku?
Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.
A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa.
A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené.
Nechal ich teda, opäť odišiel a modlil sa tretí raz tými istými slovami.
Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk.
Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca!
Ešte hovoril, a hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup od veľkňazov a starších ľudu s mečmi a kyjmi.
Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte!
A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho.
Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho.
A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
Ježiš mu riekol: Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.
Či sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca, a postavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov anjelov?
Ale ako by sa potom naplnili Písma, že sa to musí tak stať?
V tú hodinu riekol Ježiš zástupom: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával v chráme a učil, a nezlapali ste ma.
Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli.
Tí však, čo zlapali Ježiša, odviedli Ho ku veľkňazovi Kaifášovi, kde boli zhromaždení zákonníci a starší.
Peter Ho nasledoval zďaleka až po dvor veľkňazov, vošiel dnu a sadol si medzi sluhov, aby videl koniec.
Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, ako Ho usmrtiť.
Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných svedkov. Konečne prišli dvaja
a povedali: Tento riekol: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vybudovať.
Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe?
Ale Ježiš mlčal. Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží.
Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal! Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.
Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Či potrebujeme ešte svedkov? Ajhľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie!
Čo o tom súdite? Odpovedali: Hoden je smrti.
Potom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, niektorí Ho palicovali
hovoriac: Prorokuj nám, Kriste, kto Ťa udrel!
Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským!
On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš.
Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským!
A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka!
Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza.
Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval.
Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal.