• Home/
• Blog/
• Anna Bakošová/
• I bdela som, i snilo sa mi

I bdela som, i snilo sa mi Anna Bakošová

I bdela som, i snilo sa mi o slabom semene,

ktorému sa ľúbi v zemi, tam, kde je tma.

Ešte nemá koreň. I vzišlo by,

i sa mu nechce do svetla.

Však zvedavosťou premožené hovorí:

Vykuknem, len sa pozriem.

A tak vzklíčilo semä a späť už nemôže.

Čo robiť? Ako sa vyhnúť hospodárovi?

I odťahuje sa, nič mu nie je dobré.

A hospodár povie: Z toho nič nebude.

Prestane liať vodu na biedne stvorenie.

Avšak, beda! Slnko páli a výhonok mrie.

Túžobne hľadí k hospodárovi:

Ešte ma zalej, pane, lebo ja túžim po živote.

Lebo už vyschla miazga vo mne.

Lebo som poznala, že tvoje slovo je ten prameň.

Len povedz, ži, a budem stáť pevne.

Neuhnem nikdy viac, veď ty si mi dal život.

Ty si mi dal vzrast. Tak, daj mi vlahy,

aby sa splnilo každé slovo, ktorým si ma stvoril.

I začuje hospodár žalostné kvílenie.

Jáj, tu si, moja biedna! Rýchlo, tu je prameň.

Napi sa. Zapusti koreň, aby si bola pevná.

Buď zelená, ako tá oliva. A vypusť svoje listy.

...ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná,

ešte ťa prizdobím svojimi bubnami

a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia...