Keby povedala perla hrdlu:
Som krásna a k tvojmu hrdlu sa nehodím
a preto si žiadam iné hrdlo.
Nech bude hebké, zamatové,
Ako slonovina biele.
Nech nie sú na ňom vrásky.
Mladosťou nech žije.
Potom by bolo každé hrdlo osamelé.
Len pár vyvolených hrdiel by sa v pýche hrdilo,
že nosia perlu kráľov.
Že sú hodny viac, ako samotný kráľ je.
A preto perla, hoc je vzácna,
nehľadí, na ktoré hrdlo povesená je.
Vie ona dobre, že krášli a oslňuje.
Že ona je cenná, že spôsobuje radosť.
Že dáva mdlému život.
A preto znesie obdiv na každom hrdle.