• Home/
• Blog/
• Anka Naniašová/
• Ako len môže?

Ako len môže? Anka Naniašová

Už sa vám stalo, že keď niekto niečo urobil, vy ste si v duchu alebo aj nahlas povedali, ako to môže alebo mohol?

Niekedy pred siedmimi rokmi som sa rozprávala s jednou sestričkou (v Kristu) o druhej sestre. Dozvedela som sa, že je tehotná a že to nezvláda a chce ísť na potrat. A nevie čo má robiť, ako sa s tým zmieriť. Vďaka Pánovi to zvládla a dieťa si nechala. Bolo to ich tretie dieťa.

Mne vtedy v mysli a možno aj nahlas (to si nepamätám) chodilo: „ako to môže, kresťanka, takto rozmýšľať, veď čo je na tom prijať dieťa, veď má manžela, deti, zázemie, vychovajú ho.“

Veď ja by som to „asi“ zvládla.

Asi tak po polroku to prišlo – otehotnela som, čakali sme naše tretie dieťa. A ja som to „nezvládla“.

Padala som do depresie a do výčitiek voči Bohu, „ako to, že si ma na to nepripravil, prečo si to dovolil?!“

Do toho prišiel strach z budúcnosti (posledné časy), a ja som Bohu vyčítala, na čo nám vôbec dáva deti, keď to bude také hrozné.

Náš vzťah s manželom to úplne položilo.

Aj keď on stál stále so mnou a podporoval ma, že to zvládneme. Ja som mu v srdci vyčítala, že je to jeho chyba. Viete, len v srdci, lebo ja som sa uzavrela a nerozprávala sa s ním.
Jediné, čo som vtedy vedela, bolo, že na potrat nepôjdem! Vďaka Pánovi, teraz to už môžem povedať, to bola jeho túžba po živote.

Narodila sa nám dcéra a ja som Pánovi za ňu veľmi vďačná, Pán ma na nej učí, aká by som mala byť. Ona je taká bezprostredná, otvorená, miluje ľudí, nemá problém nadviazať komunikáciu s hocikým.

Dúfam, že už v mojej mysli, ani v mojom srdci, nepríde pohoršenie, a ak áno, nech mi Pán dá milosť to uvidieť a vyznať ako hriech. Lebo nie svojou silou zvládam život, ale Jeho milosťou.

Vďaka Ježišovi!