Keď mi môj manžel povedal, že je ochotný kvôli Pánovi opustiť prácu, zanechať dom, ísť po svete a hlásať evanjelium, zrútil sa mi celý môj vysnívaný svet.
Sen o úžasnej rodine, kde budeme všetci spolu, v teplúčku a pohodlí nášho domova, budeme vychovávať deti, aby mali dobrý kresťanský základ, aby mohli študovať a dopriať im výdobytky terajšej doby. Aby sme mali obidvaja dobrú robotu, stabilný príjem, z ktorého dáme desiatok a ostatné použijeme, ako chceme.
Chodili by sme na skupinky, kde by sme sa rozprávali ako Pán koná v našich životoch. Blízko našej rodiny a známych, ktorí nám poskytujú istotu a radosť. Sem tam niekomu svedčiť.
A myslieť si, že toto je Pánova vôľa.
Viete si predstaviť akú ranu som dostala. Hneď som zaútočila na neho aj na Pána: To snáď preháňaš?!!!
Hovorím: Ak toto, Pane, urobíš, budem ho nenávidieť celý život a aj Teba! Veď je to totálna nezodpovednosť a nie viera. Nechať celú rodinu bez otca, bez peňazí a mňa bez muža, čo povedia ľudia, ak len tak odíde, čo im poviem, ako im to vysvetlím?
A hneď na to mi povedal: "A možno budeš aj rada, ak odíde."
A to už ako?
"Možno sa budeš za neho hanbiť. Čo robí, čo hovorí, ako hovorí."
Viete, ak neprídem tak blízko k Pánovmu srdcu, aby som sa prestala pozerať telesnými očami, ale hľadela duchovnými, tak mi ujde podstata toho, na čo som tu.
Na to, aby som tu viedla krásny bezproblémový život v lavici svojho zboru, alebo aby som vstala a išla zachraňovať stratených?
Keď som o tomto hovorila na skupinke, povedali mi, že to nejak nesúhlasí s Písmom. To určite takto radikálne nemyslí Pán, a ak áno, tak potom, to máš určite len v srdci prežiť. To len aby si preskúmala srdce, ako si na tom s Pánom. Tak, ako Boh vyskúšal Abraháma.
Ale Abrahám nevedel, že to bude len skúška, on to naplno prežil a urobil všetky kroky k tej obeti. Povedal to synovi, pripravil drevo, išli dlhú cestu, zviazal Izáka, aj ho tam položil a verím tomu, že aj zaplakal: Bože, je to naozaj tvoja vôľa, nemôžeš to inak?
My si myslíme, že ostaneme len pri srdci, že to stačí, ak to obetuješ v srdci a viac uz nebude treba, príde Pán a dá ti barana ako náhradnú obeť. A čo ak baran nebude a ty budeš musieť ten skutok viery aj vykonať, natvrdo a naostro? Bez výhovoriek a obzerania sa, čo na to povedia ľudia, blízki a priatelia, ba aj manžel, manželka a vlastné deti?
Dom, ktorý máš, svoje auto, všetko si dal v srdci Pánovi, On si ho predsa určite nebude naozaj pýtať, aby ti ho vzal. A čo keď áno? Budeme plakať, že berie niečo nám? V tej chvíli bude zjavné, čo sme mu naozaj dali a o čom sme sa len klamali.
Budem milovať Pána až na smrť? Alebo vycúvame z takéhoto radikálneho kresťanstva a ostaneme len v teórii?
Toto nie je svet, kde Pán plní naše sny, predstavy a naše modlitby. Toto je svet, kde by sme mali plniť Pánove sny, nech to stojí, čo to stojí!