Čo sa deje na krestan.sk? Erik Meliška

Možno si tu prvý krát a možno sem chodíš už nejaký čas. Nedalo sa nevšimnúť si, že na krestan.sk sa niečo deje. Skúsim vám teda objasniť čo to je, ako to vidím ja.

Tento portál vznikol ako túžba v mojom srdci, keď som bol na vojenskej službe v roku 1998. Veľmi som chcel hovoriť druhým o tom, čo Pán Ježiš Kristus urobil v mojom živote a internet, aj keď bol v tom čase ešte v plienkach, bol prostriedkom, ktorý využívalo čoraz viac ľudí.

Začínal som jednoduchou stránkou, kde som publikoval okrem svojho svedectva aj svedectvá niekoľkých bratov a sestier, s ktorými sme sa virtuálne schádzali na vtedy jedinom dostupnom online chate, na IRC kanali #jezis.

Stránka odvtedy prešla niekoľkými zásadnými zmenami, ťažiskom predposlednej verzie boli prosby o modlitby a svedectvá. Neboli moderované a tak sa časom stalo, že prichádzali rôzni ľudia s pochybnými motívmi a klamali ľudí. Bol som na to stále sám. Túžil som po tom, aby mi Pán pridal niekoho, kto by mi pomohol dať do života nový portál, kde by bolo okrem iného možné moderovať príspevky.

Blogy boli mojou túžbou už dávnejšie, ale Pán stále nepridával spolupracovníkov, ktorí by blogy písali a ja som nechcel robiť stránku ako one man show. Napriek tomu som začal písať. V tom čase ma Pán viedol prehodnotiť to, na čom stojí moja viera a ja som začal ako berejskí (Sk 17,11-12) skúmať vyučovania, ktoré som dovtedy bez rozsudzovania prijímal. O jednom z takýchto zistení som napísal v pamätnom článku o ovečkách. Čo bolo reakciou na článok sa dozviete už onedlho v mojom svedectve. Mnou to dosť otriaslo a z písania som sa stiahol.

Trvalo pár mesiacov, kým som pripravil novú verziu stránky a práve v tom čase Pán poslal Rada. Prešli aj s Ankou cez veľmi ťažké veci v manželstve aj v cirkvi, v ktorých ich Pán prepálil a pritiahol k Sebe. Poznali hlbiny, ale aj úžasnú Božiu lásku, ktorou ich Pán pripravil, aby mohli slúžiť iným.

Ako prvá vznikla séria Život v slobode. Je to vlastne svedectvo za svedectvom, cez ktoré sa Pán dotýkal mnohých ľudí. Niektorí z našich dnešných blogerov boli práve týmito článkami oslobodení z podobných vecí, akými prešli oni. Istý čas trvalo, kým sa niektorí odhodlali prispieť nejakým tým komentárom. Vždy sme sa tešili, keď sme videli nejakú spätnú väzbu, o to viac sme chválili Pána a On nás povzbudzoval ďalej v tejto službe.

Postupne začali pribúdať blogeri. Pribúdalo aj návštevníkov. V čase, keď som spúšťal túto verziu, ktorú dnes vidíte, bolo asi 40-70 návštev denne. K dnešnému dňu počet návštevníkov stúpol o 500%, priemerný čas strávený na stránke stúpol z 2 a pol na 11 a pol minuty. Vyhladovaní ľudia prichádzali a sýtili sa slovom, ktoré hladilo ich ubolené duše. Najviac nás tešilo, že vo všetkom, čo čítali, bol oslavovaný jedine a výhradne Pán Ježiš Kristus.

Za tým, čo bolo viditeľné (pribúdajuce články, komentáre, noví registrovaní návštevníci), bolo veľa trpezlivej práce v skrytosti. Zvonku nevidno tie hodiny a hodiny pastierskej starostlivosti o ľudí, ktorí Rada kontaktovali súkromne. Modlitby, poradenstvo, zdieľanie sa - po telefóne, či skype, ale aj osobne u nich doma. Ich dom sa stal miestom oslobodenia pre mnohých. Niekoľko ľudí bolo pokrstených, po tom, ako vyznali Pána Ježiša Krista.

Od začiatku sme sa držali toho, že tento portál bude o Ježišovi. Nie o nás. Nie o denomináciách, cirkvách, zboroch.. Už od začiatku sme odmietali akékoľvek reklamy na zbory, či akcie, nechceli sme ľudí smerovať do zborov, ale k Ježišovi. A Pán si už privedie každého, kde ho chce mať. Toto je vec, ktorá ľudí tak priťahovala. Videli, že nikomu nenahrávame, ale vo všetkom sa snažíme ukazovať na Ježiša. Bola to skutočná láska bez ohľadu na to, odkiaľ kto pochádzal.

Časom sa začalo okolo portálu formovať stále väčšie spoločenstvo. Poznali sme sa zo svojich svedectiev, ale väčšina sa dovtedy naživo nestretla. Niektorí ľudia zvonku sa posmievali virtuálnej komunite. Vraj to nie je naozajstné. Vraj to nemôže byť od Pána. Keď sme sa v júli stretli na Morskom oku, bolo to ako stretnutie rodiny. Od prvej chvíle sme vedeli, že si nie sme cudzí, akoby sme sa poznali odjakživa. Láska medzi nami sa dala krájať.

Bolo to úžasné stretnutie a pre mňa dôkaz, že toto spoločenstvo okolo krestan.sk je skutočné. Nestretáva sa každú nedeľu, ale oveľa častejšie. Ak pre niekoho komunikácia cez mail, či skype nie je dosť reálna, čo potom taký apoštol Pavol, ktorý mal vzťah so zbormi iba cez listy, aj to raz za dlhú dobu?

Naším cieľom však nebolo vytvárať nejaký nový zbor, ani nič podobné. Ale povzbudiť ľudí, nasmerovať ich na Ježiša a poslať ich tam, kde ich Pán chce mať. Je len jeden košiar, v ktorom chceme vidieť ovečky. Ten Pánov. Že existuje toľko rôznych denominácií, toľko zborov? Prvá cesta nech je k Pánovi. On sám sa postará o svoje, nech by už chodili kdekoľvek.

Dlho však táto idylka netrvala. Zažili sme aj boje. Prichádzali nielen hladné ovečky, ale aj hladní vlci. Hneď od začiatku nebolo vidieť, aké mali ľudia úmysly. Ovociu chvíľu trvá, kým dozrie. Snažili sme sa nechať veci na Pána, rozsudzovali sme, keď sa dialo niečo neobvyklé, aj keď niečo vyzeralo príliš sladko. Až teraz sme uvideli ovocie, ktoré bolo zasiate oveľa skôr.

Milosť a milosrdenstvo vystriedala tvrdosť a zákon. Začalo to článkami a komentármi, ktorým chýbala láska, zato bolí plné súdu. Naoko vyzerali pravdivo, ale vnútri bol jed. Keď jedna sestrička, pozraňovaná svojím zborom zverejnila pár varovných príspevkov, boli takí, ktorí namiesto obviazania rán trhali. Došlo až k tomu, čo som uvidel až dnes. Tam, kde sme to mali zastaviť, dovolili sme tomu rásť. Odpusť Pane, že sme z falošnej solidárnosti dovolili, aby tu boli ohováraní konkrétni ľudia, ktorí sa ani nemohli hájiť.

Možno si mysleli, že naprávajú tých, ktorí sú pokrivení. Kto však chce naprávať, musí v prvom rade milovať toho, koho napráva. Ak tam nie je láska a milosť, tak tam nikdy nebude súd, ktorý by bol v súlade s Duchom Božím. Celé je to o láske. A my sme ju tu nechali udupať a pošliapať po nej. Dovolili sme kázne bez milosti a komentáre bez lásky tým, ktorí sa menujú našimi bratmi a zachvátilo to celý portál (Gal 5,9).

To, čo zostalo, je slabý odvar lásky. Je to náhrada. Ľudská snaha o nápravu. To je už len to, čo zostane manželom, keď im vyprchá prvá láska. Odcudzenie. Už nie sú ochotní položiť za seba životy. Prestali byť navzájom do seba ZAMILOVANÍ, pretože ich niekto oklamal, že to je uctievanie človeka.

Niektorí sa aj stiahli, ale v srdci škrípu zubami. Iní vypisujú súkromné správy, snažiac si nakloniť srdcia ľudí, ako Absolon. Ale odísť nechcú. Prečo? Pretože im Boh nedovolí. Doviedol ich, aby im uzdravil staré rany, ktoré si držia neodpustením.

Je čas to zmeniť. No nie tak, ako sa to stalo niektorým zvykom, že jednoducho prehodíme výhybku a skúsime to inak, a hotovo... Ale takto: Pane Ježišu, prosím odpusť nám, že sme robili kompromis s pravdou. Že sme dovolili otráviť lásku, ktorú si medzi nás vylial skrz Ducha Svätého. Že sme dovolili mudrovanie o Tvojom Slove, namiesto Tvojej moci.

Bratia a sestry, odpusťte nám, že sme dovolili, aby tento zmätok, ktorý vstúpil, pokračoval a mnohých zneistil. Ďakujem Pánovi za vás, že aj napriek tomu vás zachová a očistí vaše srdcia a mysle od všetkého, čo nie je Jeho.

Prosím aj vás, vyčistite starý kvas, nenechávajte sa strhnúť tými, ktorí neukazujú na Krista, ktorí nemajú milosť, ktorí chcú len vyučovať, naprávať, plieskať bičom, ale málokedy je v ich živote vidieť pokánie. Tými, ktorí nejednajú vo svetle, ale oslavujú tieň, tými, ktorí aj po napomenutí, ktoré príjmu, neurobia pokánie, a nie je tam vidieť skutočnú ľútosť. Povedia len "máš pravdu", ak vôbec.

Gal 5,10b Kto však robí zmätok medzi vami, bude znášať trest, nech je ktokoľvek.

Fil 3,2 Dajte pozor na nestydatých ľudí, dajte pozor na zlých pracovníkov, dajte pozor na rozriezku.

G 1,10 Veď či prehováram ľudí alebo Boha? Alebo či sa snažím ľuďom ľúbiť? Ak by som sa ešte (chcel) ľúbiť ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým.

2Kor 11,1 Bárs by ste ma zniesli niečo málo v mojom nerozume! 2Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi. 3Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi. 4Lebo pravda, ak ten, kto ide k vám, káže iného Ježiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iného evanjelium, ktoré ste neprijali, pekne znášate.

A teraz k praktickým veciam - od tejto chvíle žiadne kázne a videá a linky na superpomazaných kazateľov, ale výhradne vlastné svedectvá a to, čo Pán hovorí do Vašich životov. A čo sa komentárov týka - prosím vás všetkých, aby ste boli prísni v láske voči každému, kto prichádza naprávať a nejde s vlastnou kožou na trh, ale chce trhať kožu druhých.

Náš nebeský Otecko, ďakujem ti, že si nám tento portál tak predivne vrátil, napriek tomu, že sme prišli o doménu. Prosím pomôž nám vidieť Tvoju ruku vo všetkom, čo robíš. Veď nás Duchom Svätým, aby sme rozlišovali Tvoje od zlého a včas v Tvojej moci jednali so všetkým, čo nepriateľ pripravil, aby Tvoje cesty prevracal. Prosím pomôž nám byť nekompromisnými v duchovnom boji, ale zároveň milovať aj tých, ktorí sa Ti protivia. Prosím uzdrav tých, ktorí si držia skryté zranenia, a potom sami zraňujú druhých. Objím ich Svojou láskou, daj ím poznať Tvoju lásku, po ktorej tak túžia, ale nevpustia ju do svojich skrytých komnát, a tak nepoznajú jej moc, a preto sa tak protivia, keď ju vidia u iných. Po láske nech je poznať, že sme Tvoji, ale nie podľa sladkých rečí, ale podľa milosti, pravdy a obetovania jedni za druhých. Amen!


Páčil sa ti článok? Máš k nemu nejaké otázky, či pripomienky?  Napíš autorovi

Postrehy k článku

Krásny článok.......ide z neho pokoj a pravda.......

A nedá mi nenapísať viac.....chcem napísať niečo, čo môže byť možno niekedy svedectvom ľudom, ktorí "zablúdia" na tento portál tak ako ja.....zo začiatku, ked som čítala nejaké veci, či už komentáre alebo články, tak trochu "rezali" ma uši v niektorých veciach a bud vo svojej pýche alebo zranení, nechcela som pripustiť, že by niektoré veci mohli byť pravda. Ale nedalo mi. Nedalo mi neprečítať si články, ktoré sú tu o slobode, nedalo mi neprečítať si články o Herézach a pravde a taktiež svedectvá niektorých z vás. A nedalo mi ignorovať tú pravdu a ten pokoj, ktorí vo mne tie slová odrážali a fakt, že tí, ktorí ich písali, boli a sú vedení Duchom. Prečo? pretože tak hlboko niekde vo vnútri som cítila, že je a že to musí byť pravda.....a že ak aj nie, tak čo ak? čo ak sa aj "neomylná" katolícka cirkev môže v mnohom mýliť, čo ak je len Duch Svätý jediný, ktorý má naozaj pravdu a On rozdeluje komu chce a ako chce. Nedalo mi nevziať znovu Písmo a nečítať mnohé veci a zrazu som videla to, čo som pred tým vôbec "nevidela". A neprestala som pri jednej kapitole ani liste, ale šla som dalej a bola v šoku, ako to všetko zrazu dáva zmysel a zapadá do seba. A teraz som ešte vo väčšom šoku, lebo Duch mi ukázal a je verím, že je to On, veci, ktoré možno už nebudem schopná odteraz ignorovať.....že možno budem musieť spochybniť pravdu podla niektorých "nespochybniteľnú", hoc by som aj musela spraviť rozhodnutie, s ktorým možno nebudú súhlasiť ani tí najbližší. Ale otázka na záver, ked ste dali svoje srdce Ježišovi, dá sa ignorovať jeho hlas?......ja si myslím, že nie....ak by som to robila, nebola by som šťastná, nežila by som v pravde, v radosti a už vôbec nie v pokoji. A ešte moje ospravedlnenie v srdci voči tým, ktorých som možno zo začiatku tak "zle" súdila......Iba Boh vidí do našich srdc, a vie, čo v nich je.....my ľudia sa môžeme mýliť, ale On nie..

Nech Vás Pán všetkých žehná......s láskou Michaela

M.

Drahí súrodenci,
ja sa chcem pripojiť k Erikovmu pokániu, odpustite mi, prosím, že môj život Vám je na pohoršenie a ku Kristovej dokonalosti mám aj cez ďalekohľad riadne ďaleko.

Nechcem obhajovať sám seba, a verím, že ani Pavol tak nerobil, keď napísal:

Gal 4.13Veď viete, že som vám telesne slabý zvestoval prvý raz evanjelium 14a pre pokušenie, ktorým vám bolo moje telo, neznevážili a nezošklivili ste si ma, ale prijali ste ma ako anjela Božieho, ako Krista Ježiša. 15Kdeže sa teda podelo vaše blahorečenie? Veď vydávam vám svedectvo, že keby bolo bývalo možné, aj oči by ste si boli vylúpili a mne dali. 16Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? 17Horlivo vás získavajú, ale nie dobromyseľne! Skôr vás chcú odlúčiť, aby ste vy horlili za nich. 18Pekne je dať sa získavať dobrým vždy, a nielen vtedy, keď som ja u vás.

Nikoho nechcem ťahať za sebou, túžim zjavovať Krista. Buďte slobodní prijať i odmietnuť moje slová. Buďte slobodní odmietnuť aj mňa samého.

Ale čomu verím a čo v mojom živote koná Boh, hovoriť budem.

Rado Naniaš

O autorovi

Erik Meliška

Erik Meliška

Košice
Píše od 12. júla 2005