Môj postoj k homosexuálom Erik Meliška
V posledných dňoch sledujem rôzne aktivity, ku ktorým sa pripájajú a sympatizujú s nimi mnohí moji priatelia. Rozhodol som sa preto napísať tento článok ako svedectvo, či vyjadrenie toho, čo v srdci človeka koná Boh svojou láskou.
Boh má zmysel pre humor
Pred piatimi rokmi som pod vplyvom určitých diskusií na blog.sme.sk napísal, podľa môjho najlepšieho svedomia, niečo ako biblickú obhajobu postoja k homosexualite: Pôvod homosexuality. Vtedy sa mi, ako mladému údernému kresťanovi, zdalo dôležitým, aby som tým, čo sa v Biblii píše o homosexualite, zavrel ústa všetkým, čo obhajujú toleranciu.
Nejaký čas prešiel a v mojom živote sa začali diať rôzne zaujímavé veci, o ktorých raz určite napíšem. V tom čase som Bohu povedal, že nechcem, aby môj život stál na mojich predstavách, ale na pevnom základe, a požiadal som Ho o to, aby všetkým, čo už stojí na zlom základe zatriasol. Chcel som, aby sa to zborilo radšej dnes, aby som mohol postaviť pevný základ teraz. Nie potom, keď Pán príde, plakať a s opálenými ušami sa len tak-tak zachrániť.
V saune
Priateľ, s ktorým sme sa takmer 10 rokov nevideli ma pozval do sauny. Keď som tam prišiel, sedela tam partia chalanov. Zoznámil ma s nimi a po chvíli čo som pri nich sedel, mi začalo svitať.
"A ty si tiež náš?"
"Ako váš?"
"Aha, ty si heterák."
"No.. Som ženatý a mám dve deti."
"Veď aj ja som ženatý a mám dieťa."
"Ale ja milujem svoju ženu. Stále viac a viac."
"Tak to ja nie."
V ďalších minútach mi preletelo hlavou niekoľko vecí. Prvá bola, že hoci som istého času dosť tvrdo vystupoval na internetových fórach proti homosexualite, teraz mi vôbec nepripadalo, že je to najväčší problém. To, čo som videl, boli ľudia ako iní, ktorí sa boria so svojimi životmi.
Mnohí z nich sklamaní z odmietnutia, mnohí odmietnutí svojimi priateľkami hľadali lásku ďalej.. Niektorí sa aj takto stali homosexuálmi. Ľudia nešťastní a sklamaní zo života všeobecne..
To, čo som si stále viac uvedomoval bolo, že Pán mi dával zvláštnu milosť keď som pri nich sedel. Začal mi odkrývať, ako sa cítil On, keď sedel v Matúšovom dome.
Pán Ježiš s hriešnikmi
A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním. A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi. A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi? A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Lež iďte a naučte sa, čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. Mat 9,9-13
Láska, milosrdenstvo, odpustenie
On ich nevidel ako ľudí, od ktorých treba bočiť pre ich hriech. Naopak, videl ľudí, ktorí potrebujú liek. Liek na svoj hriech. Na svoju biedu, sklamanie, zranenia. Sedel s nimi, pretože ten liek mal.
On bol tým liekom. Už aj samotná Jeho prítomnosť bola pre nich liekom. Cítili sa s Ním dobre. Bol iný ako tí, ktorí si nárokovali zmierovať ľudí s Bohom. Videli, že sa ich neštíti, že sa nebojí, že sa zašpiní.
A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou. A keď to videl farizeus, ktorý ho pozval, povedal sám v sebe: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica. A Ježiš odpovedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz!
Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžen päťsto denárov, druhý päťdesiat. A keď nemali jako zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý teda z nich, povedz, bude ho viacej milovať? A Šimon odpovedal a riekol: Nazdám sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si rozsúdil.
A obrátiac sa k žene povedal Šimonovi: Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala; bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy; olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy. A preto ti hovorím, že sú jej odpustené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje. A povedal jej: Odpustené sú tvoje hriechy. A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktože je tento, ktorý aj hriechy odpúšťa? A on povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji! Luk 7,37-50
Nie je už zákon
Áno, homosexualita je hriech. Ale to nie je ten hriech, z ktorého Duch svätý usvedčí hriešnika:
A keď on prijde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravedlivosti a o súde, a to o hriechu preto, že neveria vo mňa; o spravedlivosti, že idem k svojmu Otcovi, a už ma viacej neuvidíte, a o súde, že knieža tohoto sveta je odsúdené. Ján 16,8-11
Boh sa na homosexuálov nedíva ako my. On na nich nehľadí ako na homosexuálov, ale ako na hriešnikov. V tomto niet rozdielu medzi nami a nimi. Nikto nemôže byť ako Ježiš tým, že sa začne meniť bez toho, aby ho najskôr Duch Svätý usvedčil z nevery. Pre každého človeka je tu milosť! Lebo s usvedčením z hriechu Boh dáva aj milosť k pokániu. Preto ak nepríjmeme Božiu spravodlivosť, že Pán Ježiš zomrel namiesto nás na kríži, ale vstal z mŕtvych, lebo sám bol bez viny, a teraz je so svojím Otcom, a že súd, ktorým je knieža tohto sveta odsúdené už bol, čokoľvek by sme robili, nič nám to nebude platné.
Pokánie
Bol som rovnaký hriešnik, ako oni. Potreboval som odpustenie. Boh mi odpustenie ponúkol a ja som ho prijal. Nie je nič, čo by som mohol urobiť ja. Je to Jeho práca. Teraz ma poslal svedčiť o tom iným hriešnikom.
V mojej kresťanskej mladosti a nezrelosti som robil to, čo ostatné deti: súdil, kritizoval, oslepoval svetlom. Myslel som si, že pravdu treba ľuďom zakričať do uší. Teraz mi Pán ukazuje, ako pravdu treba najskôr žiť. Milovať druhých Božou láskou, nie tou našou, ľudskou, vyberavou.
Nádej
Je nádej pre každého, kto sa stratil. Kto spoznal, aký biedny život ďaleko od Boha žije. Hriešnici, ktorí sedávali s Ježišom vedeli, aký je On, a akí sú oni. Náboženskí ľudia v tej dobe ich odsúdili.. Odsudzovali aj Ježiša, že s nimi jedáva. Ježiš ich však nesúdil. Miloval ich. Preto s ním boli. Cítili Jeho lásku, vedeli, že sa ich neštíti, že je k nim úprimný. A preto mu aj uverili, milovali ho a nasledovali ho. On im odpustil hriechy a uzdravil ich. Začali žiť nový život. S Ním.
Aj dnes Ježiš chce sedávať s hriešnikmi. Milovať ich. Ukázať im svoju lásku. Svedčiť im o Otcovi. Si to ty, koho poslal, aby im seba zjavil. Ty ich máš milovať a svedčiť im. Prosím nestavaj sa do každého odporu, ktorý náboženskí ľudia spustia. Pamätaj. Lásku a milosrdenstvo chce Pán. Horli za Božie kráľovstvo. Čím viac sa rozmnožil hriech, tým viac sa má rozhojniť milosť! Buď prvý, kto vystrie ruku a povie hriešnikovi: Poď k Ježišovi. On ťa čaká, očistí ťa, odpustí ti a dá ti nový život! Káž pokánie so srdcom plným lásky a súcitu, nie z hašterivosti a hnevu.
Nech ti v tom milostivý Pán Ježiš Kristus pomáha.
