• Home/
• Blog/
• Henka Krčíková/
• Moje svedectvo - tretia časť

Moje svedectvo - tretia časť Henka Krčíková

Ahojte opäť všetci. Môžem ja mať predstavy alebo plány, ale ak to sú moje a nie Božie, moje sú mi k ničomu. Píšem to aj preto, lebo pár hodín som tu nepísala. Môj plán bol pokračovať dalši večer, ale Pán vedel že som unavená, tak ma nechal aj pospať a odpočinuť trošku. Dnes som mala plán ísť spať aj som zaspala, ale Môj milovaný ma zobudil, že ideme písať, a tak s radosťou v srdci sa chcem s Vami všetkými podeliť o to, kde som skončila minule.

Nadalej som navštevovala zbor a moje myšlienky nadalej pretrvávali. Ale Pán ma opäť nenechal napospas a použil si mojich súrodencov v Kristu. Jedna otázka: chceš odovzdať svoj život Pánovi? A ja som povedala áno chcem a v tej chvíli som vedela, že sa chcem aj pokrstiť . Toho "áno chcem" bolo veľa krát, ale teraz už to bolo iné, cítila som v srdci, že áno, naozaj to už chcem. Nie preto, lebo viem, že to mám chcieť, nie preto, lebo tak to každy vraví, ale preto, lebo to naozaj chcem a potrebujem. Už som bola slobodná, slobodne som sa ja sama rozhodla.

Začala som chodiť u nás v zbore na vyučovanie pred krstom. V tom čase to bolo pre mňa poučné (asi tak by som to celé zhrnula). Bola som radostná tešila som sa veľmi, vedela som, že idem urobiť vážne rozhodnutie v mojom živote, a že toto chcem a nič lepšie by ma už neurobilo štastnejšiou. 24.septembra 2009 som bola pokrstená a nechala zomrieť svoj starý život. Narodila som sa ako Božie dieťa.

Túžba v mojom srdci po Pánovi rástla, ale stala som sa hladným dieťaťom. Mliečko ma už nenasýtilo, chcela som už dobre hustú kašu. Očakávala som, že ma bude kŕmiť náš zbor. Neočakávala som na Pána, nepýtala som sa Pána, lebo som ako malé dieťa hltala a prijímala iba to, čo sa hovorilo v zbore. V zbore bolo vyučované, že ak prestaneš chodiť do zboru, v podstate skončíš a skončíš opäť vo svete.. Isteže aj skupinku nemáš opúšťať, pretože to sa proste nerobí. Od samého začiatku som vlastne bola závislá nie na BOHU, ale na zbore.

Zbor sa mi stal Bohom. A potom aj môj život o tom svedčil. Všetko som len vlastnou silou sa snažila udržať, od hriešnych myšlienok, až po ich uskutočnenie. Nerozumela som, že prečo sa to deje, veď som vyzynávala hriechy pred Pánom, modlila som sa, myslela som si, že som to naozaj aj úprimne oľutovala. Môj vzťah s Pánom bol biedny. Nečinila som pokánie! Ja som celý čas ostala iba pri emociách.

Ale Pán vedel veľmi dobre, prečo si použil stále Erička. Stále ked som bola u Katky a Erička na návšteve, odišla som domov nasýtená. Na otázky, ktoré som sa neopýtala, dostala som odpovede, bol to stále nádherný čas. Odchádzala som nasýtená a povzbudená, ako nikdy nikde. Nikto sa ma nevypytoval, aký mam vzťah s Pánom, necítila som sa ako na súde. Bola som s rodinou, ktorá miluje Pána, miluje ľudí, rozpráva o svojich pádoch, mnoho svedectiev. Bolo to stále slobodné, nádherné a láska sa dala krájať, toľko jej tam bolo.

Viete iba Láska slúži. A lásky v mojom srdci bolo málo. Starala som sa len o seba, do seba som bola zahľadená, uvedomovala som si, ako riešim každého. No seba nie. Duch Svätý ma usvedčoval skoro vo všetkom a každodenne. Pán bol celý čas a vo všetkom ku mne taký milostivý. Ukázal mi, akú krásnu vežičku som si postavila, v nej si hovela a uskladňovala iba to, čo sa mi páčilo a vyhovovalo. A Pán mi ju pomaličky začal búrať.

A použil si aj túto stránku. Všetko, čo som tu čítala, ako keby o mne tu písali. Bolo to také bolestivé, ale zároveň oslobodzujúce. Moje volanie k Pánovi bolo stále viac intenzívnejšie, v modlitbách som už len ďakovala za milosť, že som dostala šancu sa navrátiť ako stratená ovečka. Už Pán začal rychlejšie búrať tu moju vežičku. Všetko sa mi rúcalo pod nohy. Predstavte si, keď sa taká veža zbúra, koľko neporiadku sa nakopí, a to všetko bude treba upratať po sebe.

Už som túžila iba po jednom. Pane, prosim ťa zbúraj všetko, už nechcem nič, nech ma to stojí všetko, ale do tej zbúraniny sa nevrátim. Ja chcem ten neporiadok popratať Pane s Tebou. Už nechcem stáť nikde v ničom, iba na Tvojom Slove Pane. Viete, to bol tak bolestivý pád za pádom. Ale až toto ma dostalo na kolená. Až cez toto všetko som potrebovala prejsť, aby som spadla úplne na kolená, prosila o odpustenie a mohla som tak činiť pokánie. Bolo to dlhé bolestivé ale nadherné. Pán bol celý čas so mnou a obíjmal ma . Tá láska ma celú zohrievala. A potom som uvidela svoje srdce, aké bolo sivé studené a mŕtve, a ako ožilo. Sláva Ti Pane!

Na koniec by som Vám chcela napísať, aké Slovo som dostala od Pána.
Mat 7,24-25: "Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. A spustil sa lejak a prišli rieky a zavialy vetry a oborily sa na ten dom a nepadnul, pretože bol založený na skale." AMEN!

Ocko môj milovaný, vďaka Ti, že si nám dal svojho Syna Pána Ježiša Krista. Pane Ježišu, viem, že si aj za mňa zomrel, si hoden všetkej chvály. Prosím Ťa Pane, aby si menil naše srdcia, aby sme boli odhodlaní a pevní vo viere v Teba, aby naše srdcia milovali ľudí, ktorí Teba ešte nepoznajú. Ďakujem Ti za všetko a aj za nádhernú rodinu, ktorú si mi dal. AMEN!