• Home/
• Blog/
• Henka Krčíková/
• Prečo tu sme?

Prečo tu sme? Henka Krčíková

Ahojte.  Vieme prečo tu sme. Naozaj vieme? Ano teraz je ešte taká doba ked nám je dobre, máme kde bývať, čo jesť, čo piť. A čo ešte máme? Máme prácu, deti, rodinu, zdravie. . . máme toho veľa. A vlastne nemáme nič. Nič nám nepatrí. Nikto nám nepatrí. Budem radšej písať o sebe.

Takže mám kde bývať, čo  jesť, čo piť. Mám prácu, dieťa, rodinu, dnes som sa dozvedela aj to, že som aj zdravá. Ale ja nemám nič. Nič mi nepatrí. Nikto mi nepatrí. Ale ja patrím Bohu. Viem čo je nemať kde bývať, byť hladná.. Bolo aj to že som nemala prácu, rodinu, zdravie. Len si predstavme na chvíľu, že by sme nemali nič. Alebo že by sme to v jednej chvíli opustili, alebo by sme o to proste všetko prišli. Vzdať by sme sa toho vzdali? Vzdala by som sa toho všetkého? Pri pomyslení, že by som sa vzdala tohto všetkého pohodlíčka, v ktorom si hoviem, by ma napadlo, že prídem o všetko. Ale naozaj by som o nič neprišla, lebo nič nie je moje. Naopak, tým, že si žijem v pohodlíčku, ja prichadzam o všetko potešenie a naozajstné žitie s Pánom. Pretože ked chcem poznať Božiu vôľu, nemôžem žiť si v bavlnke a snívať a prosiť Pána o to, po čom moje srdce túži.

Čo som ochotná urobiť pre Krista, alebo som ochotná sa vzdať pre Krista tohto všetkého pohodlička? Žijem stereotypný život, robím všetko skoro celý deň, čo musím. Pri takomto spôsobe života a pohodlíčka, nie je sa čo čudovať, že nežijem absolútne na plno pre Pána. Možno si poviete pritvrdé to je, alebo som blázon že takéto riešim? Ale aj Pán povedal, že budeme blázni pre tento svet. Ozaj by mi bolo jedno, či som pre svet blázon? Záviselo by mi na tom, čo by mi kto na to povedal? Som teda ja tak bláznivo zamilovaná do Pána, že by som pre Neho urobila čokoľvek, ak by mi to zjavil?

Ľudia vo svete žijú presne tak, ako my kresťania, medzi nami je iba jeden rozdiel, že Pána poznáme. Poznám ho, ale žijem tak, ako žijem. Aby som mala kde bývať, čo jesť, aby som mala prácu.. A všetko ostatné, čo potrebujem k životu. Ale toto nie je život, toto zďaleka nie je život s Pánom. Ja vlastne prežívam a sa v tom váľam a hoviem si v tom. Viem prečo tu som. Som tu preto, aby ľudia navôkol mňa spoznali Krista. Nie som tu preto aby som myslela na život tu na zemi, a aby mne a mojim blízkym bolo dobre.

Niet sa čo diviť, že navôkol mňa ľudia nepoznaju Krista. Ako by aj mohli, keď sama nie som schopná sa rozhodovať a robiť vážne rozhodnutia pre Pána. Robím niečo pre niekoho? Ja nechcem počúvať chvály a vidieť to, čo občas urobím. Koho to zachráni? Nikoho. Už viem, prečo do mňa Pán vložil tú radikálnosť. Pretože vydať sa na cestu s Pánom a zanechať všetko pre Krista, na to presne potrebujem radikálne rozhodnutia urobiť. Pre Pána. Azda nie je hoden, aby som ho nasledovala tam, kde ma pošle, tam kde si ma chce použiť?

Veď stále z mojich úst vychádzajú slová: Pane, iba Ty si hoden všetkého. To mi len z úst vychádza. Ale čo som ochotná ja pre Pána urobiť? Pane, odpusť mi prosím, že nie som schopná sa vzdať v týchto chvíľach naozaj všetkého čo mám a vlastne nemám. Pane, to čo si mi zjavil, po tomto horí moje srdce. Ja vyznávam, že som úplne biedna a viac závislá na svete, ako na Tebe. Nemám ani poňatia o tom, čo je byť závislá naozaj iba na Tebe Pane.