Keď sa niekto snaží cirkev obmedziť na predpisy, budovu, členstvo, názov, je to nebiblické, keďže Pán má v ruke celý vesmír. Sama sa tak oddeľuje od druhých ľudí a navádza tak ľudí, aby sa snažili dostať sa vyššie v hierarchii cirkvi (po pápeža), a tak sa nasilu dostať do nebeského kráľovstva, ale to je ako babylonská veža.
Ľudia nepatria ľuďom, ani cirkvi. Cirkev to sú veriaci ľudia, ktorí patria Pánovi a sú slobodní. „Lebo vy ste nato povolaní, bratia, aby ste boli slobodní..“(Gal. 5,13), Kristus nás povolal do slobody.. a Pavel hovorí pohanom: „Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena krome toho nevyhnuteľne potrebného: zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť.“ (Sk 15,28-29)
My slováci sme z pohanov, takže ako pohania nemáme iné bremeno, len vieru, posväcovať sa a dané hore. Milujem cirkev, Kristus za ňu položil život, ale telo Kristovo je živé (nie zviazané predpismi a klamstvami od ľudí – konfirmácia, birmovka, sväté prijímanie a pod...) iba jeden je pastier – Pán a vy všetci ste bratia.