Chystám sa písať o téme, ktorá je pre katolícku cirkev veľmi citlivou. Chcem sa zamyslieť na eucharistiou a eucharistickou úctou, ako sa vyvíjala počas dejín, akými obmenami prechádzala a kam dospela.
Keď som sa obrátil a odovzdal život Ježišovi, začal som dennodenne chodiť do kostola. Každý deň som od svojich 17 rokov chodil na omšu a na prijímanie. Veril som, že sa stretnem s Ježišom. Neriešil som, ako je Ježiš prítomný v kúsku chleba. Veril som, že keď prijmem eucharistiu, prijímam Ježiša. Keď som mal 18 rokov, farár v mojom rodnom meste mi navrhol, či nechcem rozdávať eucharistiu. Ja som súhlasil, biskup mi dal povolenie a ja som pravidelne pri omši rozdával eucharistiu ľuďom, a nosil som ju chorým domov. Bol som šťastný, že môžem slúžiť. Potom som sa stal kňazom a slúžil som denne omšu. Počas štúdia v seminári som sa zoznamoval s dejinami úcty k eucharistii a ako sa táto úcta vyvíjala.
Ten vývoj Vám stručne teraz popíšem.
Cirkev sa od počiatku schádzala po domoch na lámaní chleba, tak ako je to opísané v Biblii.
Postupne sa začala eucharistia roznášať chorým, ktorí nemohli byť na prítomní na lámaní chleba.
Ďalším krokom bolo, že sa eucharistia začala uchovávať v špeciálnych schránkach pre prípad potreby zaniesť eucharistiu chorým alebo zomierajúcim. Volalo sa to „pokrm na cestu“.
Rozhodujúcim sa stalo definovanie prítomnosti Ježiša v eucharistii. Pomocou aristotelovskej filozofie definovali, že Ježiš je v eucharistii prítomný tak, že pri premenení sa premieňa podstata chleba na podstatu Ježišovho tela a podstata vína na podstatu Ježišovej krvi, pričom vonkajšie spôsoby zostávajú nezmenené. Začalo sa učiť, že Ježiš je prítomní v eucharistii podstatne, skutočne a reálne. Ak je teda prítomný skutočne a reálne, bolo potrebné mu tu na zemi urobiť príbytok. Nazvali ho bohostánok.
Postupne sa začala rozvíjať úcta k eucharistii, ktorá bola oddelená od slávenia večere Pánovej, od lámania chleba. Večera Pánova sa nazvala omšou, pri ktorej sa Ježiš nekrvavým, ale zato skutočným spôsobom obetuje za naše hriechy.
Neskôr sa začala eucharistia vystavovať k verejnej úcte v monštrancii, ktorá musela byť zo zlata a vykladaná drahými kameňmi. Nakoniec sa začala eucharistia v monštrancii nosiť v procesiách po mestách a dedinách, ako keby Ježiš opäť kráčal medzi nami. Takto sa to vyvíjalo a dnes máme v každom kostole bohostánok, kde je stále prítomný Ježiš v kúsku chleba.
Čo sa týka eucharistie, sa katolícka cirkev dopustila niekoľkých tragických chýb a drží ľudí vo veľkom klamstve.
Katolícka cirkev rozvinula úctu k eucharistii nezávisle na lámaní chleba pri večeri Pánovej. Ježiš a prvá cirkev slávili poslednú večeru a pri nej lámali chlieb, jedli a pili víno, čo bola nová a večná zmluva medzi Bohom a človekom. Neexistuje večera Pánova oddelená od požívania chleba a vína. Iba tam a jedine tam je možné správne vytušiť, čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, toto je moje telo, toto je kalich mojej krvi. Len tam môžeme spoznať Ježiša uprostred nás ako učeníci na ceste do Emauz.
Katolícka cirkev učí nad rámec Písma, že iba kňaz môže sláviť omšu, respektíve večeru Pánovu, a kňaz premieňa chlieb na telo a víno na krv Ježiša Krista. Podľa Božieho slova sa kresťania schádzali na lámaní chleba po domoch, a nikde nie je zmienka že lámaniu chleba má predsedať nejaká vysvätená autorita. Ježiš povedal, vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za Vás. Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za Vás. Ježiš je prítomný ako chce byť prítomný, a nie ako si to niekto zadefinuje. Zachádzať v tejto otázke nad rámec Písma je pridávaním k Božiemu slovu, čo je neprípustné.
Katolícka cirkev obetuje Ježiša Krista pri sv. omši. Ježiša, ktorý sa raz navždy obetoval a zasadol po pravici svojho Otca. Táto cirkev okráda katolíkov o radosť, že sú Božie deti vykúpené krvou Ježiša Krista.
Dnes som si uvedomil jednu vec. Ježiš je všade tam, kde su dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene. Ježiš je tam, kde mu otvoria, lebo od stojí pri dverách a klope. Ježišovi slúžime, keď smädnému človeku dáme pohár vody, alebo hladnému jesť či pocestnému prístrešok. Katolícka cirkev učí, že Ježiš je výnimočným spôsobom prítomný v eucharistii. Preto som utekal do kostola, keď som mal 39 horúčku, lebo som šiel za Ježišom. Veril som, že tam sa s ním stretnem. V kostole, v bohostánku, pri prijímaní eucharistie. Nebol som si istý, že Ježiš je stále pri mne, že ma stále miluje, že môžem ležať v posteli a spievať piesne chvál. A toto je tragédia, ktorá postihla katolícku cirkev a jej veriacich. Kňazi a biskupi strčili Ježiša do kúsku chleba a ľudia prestali veriť, že Ježiš je stále s nimi. Že nemusia nikam chodiť aby sa s ním stretli. Katolícka cirkev stavala Bohu chrámy, baziliky, bohostánky napriek tomu, že vedela, alebo mala vedieť, že Boh neprebýva v hcrámoch zhotovených ľudskou rukou. Zobrali ľuďom radosť z intímneho stretnutia s Ježišom v komôrke svojho srdca.
Nebeský Otecko, prosím ťa za všetkých ľudí v katolíckej cirkvi, aby ťa spoznali, aby pocítili tvoj neutíchajúci záujem o nich. Prosím ťa aby sa obrátili a prestali ťa hľadať tam kde nie si, a aby otvorili svoje srdcia pre Tvoju lásku tam, kde sa práve nachádzajú amen.