Ako som opäť hľadala Egypt Martina Bohunická

Milí súrodenci a aj neveriaci ktokoľvek čítaš. Chcela by som ťa povzbudiť svojím svedectvom, ktoré zarezonuje asi mnohými.

Prežila som otrasne ťažké obdobie, kedy mi Pán v behu života ukazoval mnohé zákutia a hlbiny, o ktorých som si myslela, že sú navždy uzatvorené pravdou. Písala som o tom posledné svedectvo o liekoch, o depresii, a o boji s nimi. Nad to všetko sa začali ukazovať strašne mohutné korene ktoré neboli von.

Začalo to teda tými bojmi s depresiou. Nedávno tu môj braček Radko napísal jednu veľmi hlbokú vetu, že dokiaľ Pán nezačne jednať s nejakou oblasťou vo vašich životoch, márny boj.  No voliť si hľadať Pána v každom krízovom stave, je dôležité, pretože On odpovedá na naše hľadanie Jeho tváre. Ako je napísané: "Hĺadajte ma a budete žiť".

Moje depresie mali viac zákutí, ako mi Pán nedávno zjavil. O jednom z nich budem písať. Odrazu to bolo, ako keď niekto odvalí kameň kde je plno červíkov. Tak som sa cítila.

Pred pár rokmi (13) ma Pán našiel v hýrení životom, kde som sa opájala všetkým, čo tento svet, považuje za zábavu, a pôžitok. Ono to má aj svoje následky, ale to vám svet nepovie. A teda. V tomto svete musíte byť zábavní, pekní, príťažliví, moderní, chudí. Len si pozrite svetské filmy, a už budete vedieť, o čom hovorím. Každý jeden film je obsadený štíhlou, krásnou atraktívnou herečkou, alebo hercom, a vy sa cítite tlačení do tohoto obrazu. Vyjdete na ulicu, a už aj vidíte to isté. ženy sa pretekajú ktorá je krajšia, chudšia, modernejšie oblečená, a vy máte pocit, že sa strácate. Musíte udržať image so svetom, ak chcete aby ste ho zaujímala.

V tomto myslení, ma našiel Pán Ježiš. Stratenú so strachom v očiach, dokedy ma ešte budú mať radi pre môj výzor. Dokedy si ešte doplním novú dávku serotonínu tým, že zbalím, koho chcem. Čo ak moja krása pominie, čo bude potom? A čo keď budem stará, kto ma bude chcieť? Hrozné pomyslieť.

Pán ma nežne posadil k nohám a začalo sa oslobodzovanie. Vďaka Nemu som sa vydala za skvelého muža, a vďaka Pánovi a Jeho škole skutočných hodnôt som mohla začať žiť plnohodnotný život. Myslela som, že je navždy koniec môjmu Egyptu- otroctvu hriechu, modlárstvu- kultu tela.

Ibaže som sa ocitla len nedávno v stave hrôzy. Totálne vyčerpaná životom, kedy po 13 rokoch som už ani nevedela, čo som kedysi žila, aké to bolo hnusné. Môj vzťah s Pánom nebol moc náruživý, hľadala som pominuteľné poklady. Vyčerpaná z odchodov zo zborov kde ma to nebudovalo, vyčerpaná ťažkosťami vo vzťahoch, vyčerpaná zo stresu samotného som sa začala rútiť. Moje zdravie sa podlomilo a spolu zo zdravím psychika. Začala som byť nervózna hlavne na okolie, začala som byť nespokojná so všetkým čo mám, a všetko som brala ako záťaž a bremeno, a nie ako dar Boží. Bol to strašný stav, a hnevala som sa na Pána, že už nemá takú moc v mojom živote.

Manželstvo začalo strašne haprovať, a bola som na dne. K manželovi som cítila nenávisť, zlosť, všade som hľadala chyby a nenávidela som samú seba. Cítila som, akoby démoni prevzali vládu nado mnou. Bála som sa že sa rútim do smrti, a cítila som zase tie strašné depresie, a nechuť žiť. Hovorila som si, že už by Pán mohol prísť, aby ma zachránil.

Lenže Pán mi povedal: "nie, ja ťa chcem tu zachrániť". Ani neviem ako ale v zúfalstve a modlidbe som siahla so šuflíka, a vytiahla som hárky kde bolo napísané: "totálne vyčerpanie, stres, úzkosť, depresia". Začala som čítať body, a všetko na mňa sedelo. Bolo to dobre vypracované pre služobníkov Božích, ktorí majú slúžiť takýmto ľuďom. Z pohľadu Biblie samozrejme. Veľmi sa mi otvorili oči, že som to videla pravým menom nazvané. Začala som ďakovať Pánovi, že je pri mne, a ukazuje mi v čom je problém. Potrebujem pokánie, uzdravenie Pána.

Ibaže. Ja som to ešte nedokázala. Začala som ale túžiť po uzdravení a to bol prvý krok. Ďalší bol, že som sa s jednou sestrou dlho do noci modlila, hoci nerada, a činila som pokánie z toho, čo nám spoločne Pán ukázal keď som sa jej zdôverila. Boli to trefné veci, pravdivé, a vedela som, že Pán je mocne prítomný. Cítila som nechuť žiť, diabol ma nechcel pustiť, a ona práve vtedy povedala, " vyvoľ si život". Práve vtedy keď to hovorila, som mala silný pocit zutekať od rodiny, od práce, proste z celéh života. V to obdobie som začala pozerať silne romantické filmy o ľudoch ktorí sa milujú, ktorí sú práve čerstvo zamilovaní, a snívala som pri nich. Tieto filmy jednak zobúdzali túžbu niečo pekné prežívať, ale obsahujú aj niečo veľmi nebezpečné. Utekáte z reality a vydávate sa do snívania, ktoré nie je spojené s Božou vôľou.

U mňa sa to prejavilo tak, že moja nevera Bohu v to obdobie bola až taká, že som miesto modlidieb za moje manželstvo snívala o tom ako sa do mňa zaľúbi niekto nový. Vyznala som to, no opäť o chvíľu som po tom zatúžila znovu. Strašne ma to hnevalo, a bolo mi ľúto, v akom pekle sa to nachádzam. Začala som si uvedomovať svoju pýchu, ako som vstupovala do manželstva a ako som sa dušovala nad ľuďmi, ktorí podvádzajú partnerov. Povyšovala som sa. K manželovi som bola od začiatku vzťahu veľmi krutá a jeho minulosť bývalých lások som nechcela ani počuť, lebo by som bola zranená. Ja som mu však rozprávala o sebe hocičo, a on zranený byť nemohol. Zahanbovala som ho keď sa mi zdôveril s minulosťou, ale on mňa nikdy. Pán to začal vyťahovať na svetlo.

Úplne na dne som išla za manželom a zdvôverila som sa mu so všetkou špinou, ktorá sa mi v mysli a srdci odohráva. Poobviňovala som ho, no vypovedala som všetko, ako mi ústa narástli. Vypočul ma, a necítil sa urazený, ani pohoršený, čo doteraz obdvivujem ako si ho Pán použil. Miesto toho sa mi omluvil, že si ma nevšímal, neobdivoval, a privádzal rodinu do stresu o peniaze. Omlúval sa mi, že je tiež nie málo zodpovedný za môj stav, a že sa mi nediví, že som mala pokušenia. Ja som mu zase vyznala, a omluvila som sa za to, že som sa za neho nemodlila, za jeho zmenu, že som neprosila v súlade s Božou vôľou, ale som bezbožne snívala, a dala som tiež priestor zlému. Prosila som ho, aby mi povedal o sebe niečo z minulosti, aby sa uvoľnil, a bol predomnou pravdivý, aj keby ma zranil.

Bolo to oslobodzujúce. Plakala som, prosila som Pána, aby mi odpustil že som hľadala Egypt, z ktorého ma už predtým odviedol a obliekol ma do pravdy. Vyznávala som mu, aké krásne je, že mi odpustil moju neveru a hriech, že za mňa zomrel, a že v Ňom jedine v ňom mám nádej a skutočnú hodnotu.

Na druhý deň som cítila v srdci úľavu, a začala som sa tešiťa aj do práce, z ktorej som chcela ujsť. Pán ma dvíhal, a každý deň som sa tešila na manžela a on na mňa. Začali sme sa na seba inak dívať a starať sa o seba. Dokonca som mu po dlhšom čase zo srdca dokázala povedať " milujem ťa". Vyznala som mu so slzami v očiach, že som vďačná, že si ma práve on vzal za manželku, hoci si to nezaslúžim. No taká je láska. Žiadne zásluhy, iba láska.

Viete, Pán obnovuje všetko. On má tú moc a milosť. Ja som vyznala v pravde manželovi, že som sa sťažovala Pánovi, že manželstvo je strašné, nudné a že skutočne po čase vášen, láska sa vytratia, a zostane iba zodpovednosť, a človek musí prežiť celý život  s jedným partnerom, a že to je nuda, keď už nie sú zaľúbení. V srdci som však mala svedectvo, že toto nemá ak byť a že láska medzi manželmi má byť rozdúchavaná podobne ako medzi nami a Pánom, inak je to len urputná, krvopotná drina, a žiadne ovocie.

Mnoho ľudí vám povie, že po zaľúbení ostane len para a iba vernosť a že len deti zachraňujú vzťah. Lenže pozrite sa na mňa. Bez lásky, som bola stratená, opustená, s hriechom v srdci. Preto ľudia utekajú do iných vzťahov. Takto to je aj vo vzťahu s Pánom. Pokiaľ ľudia nie sú s Pánom, zvlažnejú, spyšnejú im srdcia a hneď majú poruke bôžikov, a zlaté teľce, ktoré milujú viac ako Pána. Prečo? Lebo netrávia spolu chvíle nemilujú sa, nespoznávajú sa nanovo, nekochajú sa jeden v druhom, neživia v sebe lásku, slová nehy, krásy jeden nad druhým, a potom sa nechajú úplne  ľahko oklamať. Ja sa hlásim prvá.

Táto lekcia bola pre mňa tvrdá, ale opäť som si uvedomila, čo som bez Pána Ježiša. Čo vykonal na kríži. Jedine vďaka Jeho krvi, pre Jeho zásluhy som mohla ísť k trónu milosti a prosiť o odpustenie. Bez neho by som bola úplne stratená. Ak má človek v mysli hriech, je zanečistené aj jeho srdce, a k skutku je veľmi blízko. Vedela som, že by som skutok neurobila žiadny. Ale len vďaka zákonu. Zákon je dobrý, ale duch oživuje.

A toto hlásal Pán Ježiš. Zákonníci nevedeli, čo robiť s hriechom v srdci, lebo nemilovali. U mňa to bolo aj vďaka Pánovi Ježišovi, ktorý mi po celý čas ukazoval bludy po ktorých túžim, a narovnával moje chodníky. Pokánie však muselo nastať, lebo som hrešila v mysli, a je to presne ako povedal Pán o človeku ktorý sa "len "hnevá na brata a je vrah.

Týmto svedectvom o Pánovej láske a  moci vás chcem len povzbudiť, aby ste verili Pánovi ešte viac, a Jeho milosti nad vami, pretože každým dňom ma Pán ubezpečuje viac a viac, že Jeho milosť je viac ako celý život. Nebojte sa Jeho operácii.

Kochaj sa v Pánovi a dá Ti po čom tvoje srdce túži. (Radosť, pokoj, láska, jedine, to je to, po čom túžia naše srdcia a to je jedine v ňom, v našom Pánovi)

On miluje, napráva, usvedčuje, očisťuje, povzbudzuje, kriesi, narovnáva, láme a skladá, raní a uzdraví - On je zvrchovaný Boh, Sláva Tebe Pane za všetko, čo si učinil!


Páčil sa ti článok? Máš k nemu nejaké otázky, či pripomienky?  Napíš autorovi

O autorovi

Martina Bohunická

Martina Bohunická

Lučenec
Píše od 2. mája 2011