• Home/
• Blog/
• Martina Bohunická/
• Krok viery

Krok viery Martina Bohunická

Ahojte milovaní súrodenci. Poniektorí poznáte môj príbeh. Chcem vám rozpovedať o úžasnej moci, sile, láske nášho Pána ktorý je skalou naveky. Nedávno som sem písala svedectvá o tom, ako som hľadala Egypt a Božej vernosti. Tenokrát chcem napísať svedectvo ktoré má pre mňa veľký význam, lebo je to ako porazenie Goliáša. Ja malá Macuka oproti depresii, úzkosti, čo sú mocné pevnosti.

Depresiami som trpela od malička. Mám veľmi citlivú dušu. Ešte dnes keď si pozriem nejaký ťažší film, neviem spať. O filmom o koncentračných táboroch, už ani nehovorím! Dotkne sa ma snáď všetko, aj zhrbená babička na ulici. Pán nás s manželom obdaril krásnou dcérkou Dany. V tom období sa depresie a úzkosti ozvali párkrát, ale milosťou Božou som nebrala žiadne lieky, a porodila som v termíne zdravú dcérku.

Po pôrode Pán povyťahoval veci na povrch a veci sa zhoršili. Bolo treba akútne riešiť moje stavy úzkostí, depresií. Korene boli všelijaké a nebolo ich málo. Nechcem ich teraz menovať, ale som vďačná za duchovné poradenstvo jednej sestry, ktorá mi slúžila a pomáhala vidieť veci. Pán mi ju vtedy zázračne poslal, a kvôli nej a tejto službe ma vyhodili zo zboru, kde to považujú za psychológiu. Ja som však videla, že veci v mojom živote sa pohli smerom vpred a veľmi viditeľne, takže to zbadal hneď aj môj manžel, ktorý na túto službu tiež hľadel najrpv pochybovačne, a skúmal vec. Mnoho vecí bolo zahojených, vyznaných, a odstránených navždy. Z mnohými z nich však trebali ísť na kríž, kde mali odumrieť. Dovtedy ako mi táto sestra slúžila som brala strašné dávky liekov, aby som vôbec nejak fungovala. Od tejto služby Pán konal tak mocne, že som brala minimálnu dávku - akoby udržiavaciu, ale predsa. Bola som závislá na liekoch an spanie a bola to pre mňa barlička. Aj tie lieky na spanie som pomaly znižovala  a znižovala a modlila som sa, aby ma Pán úplne vyslobodil. Predsa som však brala ešte aspoň polovičku.:)))

Pán je dobrý, On ma neodsúdil za neveru. Videl moje malé krôčiky viery, a tešil sa. Viete, kto nezažil úzkosti, panické záchvaty, a depresie, možno ani netuší, čo to je pre človeka vzdať sa liekov ktoré odstraňujú tieto nepríjemné stavy, avšak neliečia. Pán však lieči Hallelujah!  

S manželom sme veľmi túžili po druhom dieťatku, no ja som sa bála, ako to bude s liekmi. Nejak som už oveľa viac verila, že to s Pánom zvládnem, ale aj tak som mala strach. Avšak modlili sme sa a predkladali sme to Pánovi, túto túžbu. Keďže som pred dvomi rokmi potratila bábätko, a vedela som že na vine boli moje stavy, a zovrenosť ducha, a duše, bála som sa, že sa to bude opakovať keď budem musiet´vysadiť úplne všetko.

No, a čo sa nestalo. Pred 3 mesiacmi Pán rozhodol, že dá nový život. Boli sme rozhodnutí ho prijať, a bola som rozhodnutá zabojovať. Bez boja niet víťazstva. A veru je to pravda. Človek musí učiniť rozhodnutie viery, a zabojovať. Sama by som to však nezvládla. Prišli strašne ťažké abstinenčné príznaky, kedy sa mi točila hlava, mala som závraty, a postupne ako som dala preč všetky lieky, vrátili sa depresie, úzkosti, a nespavosť. Do toho som ešte pracovala a starala som sa o dcérku. Doteraz nechápem, ako ma Pán drží. Abstinenčné už mám za sebou. Depresie pominuli, a už som veru ani nevedela, čo bolo hormonálneho pôvodu, čo duševného, a čo duchovného. Úzkosti ma sem tam chytia, ale ako prídu aj odídu.

Viera v Ježiša ako pevnú neotrasiteľnú skalu ma drží pevne a neochvejne sa držím Pánovej lásky a On mi je oporou, ako aj môj manžel. Spávam už bez liekov, a teším sa. Kedysi som chcela dieťatko kôli sebe, a manželovi. Dnes chcem dieťatko, pretože môžem darovať spolu s Pánom život človeku ktorý môže spoznať nášho úžasného Pána Ježiša Krista, Otca Boha a Ducha Svätého. Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posilňuje. Sláva Pánovi veľká, lebo je darcom pokoja, pozdvihovateľom, a je Ten, ktorý vyvádza dušu z každého súženia, keď voláme na Jeho meno.