• Home/
• Blog/
• Martina Bohunická/
• Odysea milosti

Odysea milosti Martina Bohunická

V roku 2000 som mala obdobie na ktoré nikdy nezabudnem. V mojom živote bol hriech- vášeň ktorá ma ničila, a spôsobovala totálny rozklad mojej duše, a kradla mi vieru. Milovala som muža-kňaza, a to, že sme nepoznali ani jeden cestu von, cestu k slobode robilo náš vzťah ešte chorším. Ako v zlých filmoch kde takáto chorá vášeň zničí človeka a jeho okolie vidí, ako trpí a trpí s ním. Moja láska k Pánovi Ježišovi bola mojou jedinou nádejou, a pevným bodom, ale láska k môjmu terajšiemu manželovi/ Hallelujah, veľká sláva Pánovi/, bola strašne mocná a nedalo sa mi odolať snád aj kôli tomu, že sme si mysleli, že nikdy nemôžeme byť spolu navždy, ako manželia, mať zdravý vzťah. To obdbie som schudla niekoľko kilo, pretože sme si kruto zahrávali so svojimi citmi, a kedykoľvek sme padli nasledovali mučivé týždne, trýznenie sa, a nenávisť k samým sebe a neskôr sme sa nenávideli aj navzájom. Toto všetko spôsobuje hriech! 

Urobila som jedno rozhodnutie, pretože som túžila žiť čisto a nasledovať Pána Ježiša. Prihlásila som sa na jednu spevácko tanečnú misiu, do skupiny ktorá celé leto chodila a kázala o Pánovi formou tanca, spevu a hovoreného slova. Urobila som konkurz, vzali ma, a ja som celá vďačná Pánovi začala študovať piesne ktoré mi poslali poštou. Vzťah som ukončila a úplne som sa ponorila do štúdia a modlidieb. Bola to moja nádej, ako sa dostať z toho utrpenia.

Vzdala som sa lásky k človeku, aby som mohla ostať s Pánom čistá. Misia sa blížila, a stalo sa opäť to isté. Skoro pred nástupom. A bolo toho už na mňa teda dosť, cítila som nehodná tam vôbec ísť, a nenávidela som sa, odsúdila som sa, a zavolala som našej dirigentke Ivete, že nenasúpim kôli hriechu, a že stále padám a nie som hodná ísť s nimi hovoriť o Pánovi, lebo tak nežijem a Boh ma tam isto nestrpí. Chvíľu bolo ticho a Ivetka v duchu povedala: "Pán mi ťa dával celé to obdobie na srdce modliť sa za Teba najviac zo všetkých Maťka. Poď z toho bahna von!" 

Spustila som veľký plač, lebo som to nečakala. Ak jej Pán toto zjavil On ma teda tam chce napriek tomu. Plakala som a pustila som si jednu z tých chvál, ktoré sme mali spievať. Nastal ďalší plač, pretože sa volala " odysea milosti". Pozrela som si, čo to znamená odysea. Je to nekonečný príbeh - nekonečný príbej milosti. Tak mala názov celá táto misia, a toto posolostvo sme mali šíriť. Predovšetkým sa dotýkalo mňa. Keď som prišla na misiu bolo to náročné obdobie. Nevedela som zvládnuť tanečnú choreografiu, bolo to strašne rýchlo na mňa, hoci nie som tanečné drevo a kedysi som tancovala. Doma som nechala chorú maminku, a myslela som aj na moju lásku Jozefa.

Najviac som však myslela na Pána a túžila som kázať evanjelium. Venovali sme sa možstvu ľuďom po koncertoch a boli to veľmi požehnané chvíle. Mnoho ľudí sa navrátilo k Pánovi a mnohí odovzdali Pánovi život.

Keď som sa vrátila, bola som úplne slobodná od Jozefa, a šťastná. Pán ma plne vyslobodil od chorej vášne. Preto, keď mi katolíci hovoria, že som sa nedokázala vzdať Jozefa, viem, že to nie je pravda. Urobila som mnoho krokov, ktoré nasvedčovali o tom, že Pán je pre mňa to najviac.

Jeho milosť ma zdvihla, a prežila som, že neexistuje hriech, ktorý On nedokáže poraziť v nás. A čo hlavne. Uvedomila som si, že ma miluje a je veľmi milosrdný. Vždy som si myslela, že musím byť dokonalá aby ma miloval. On mi však ukázal iné. Že nie je perfekcionalista, ako ja. Bola som v tom vychovaná. Učil ma ako aj ja mám milovať ľudí, ktorí padajú a nevedia zvíťaziť. Dal mi takú dávku milosti, že som si uvedomila aj to, ako si si chcela Jeho lásku a milosť zaslúžiť schopnosťou nehrešiť. Ale jedine On dáva túto milosť. Ja som si myslela že je to moja zásluha. Bola to veľká lekcia, napriek tomu, že určite nebol rád mojim pádom.

Po skončení tejto lekcie som padla ešte viac  krát do toho istého hriechu, a vždy ma to rovnako bolelo. Ale vedela som, že jedine Pán môže toto utrpenie skončiť a vyslobodiť nás z toho neštastného kruhu. V našom prípade Pán vykonal úžasné dielo slobody, a vyšli sme z okov katolicizmu a jeho nariadení. Bolo to postupné, ale isté.

A vykonal to Pán nie my. My sme chceli byť katolíci ďalej, a hoci sme dostali povolenie od pápeža vziať sa cirkevne neskôr sme odišli. Dnes sme "len" kresťania - žiadni katolíci a vášeň? Bola ošetrená a daná na správne miesto, kde patrila odjakživa. Do zmluvy - do manželstva. Vďaka Ti  môj Pane. Nikdy nezabudeme na Tvoju milosť a vernosť nad nami. "Lebo tvoja milosť je lepšia ako celý život Pane". Sláva Ti!