Ako verím - 9. Krst Martin Výboch
Rád by som v tomto príspevku napísal niečo o tom, ako verím, že mi Pán ukázal v tom, čo znamená krst, resp. krst vodou = SLOVOM. Aby ste mi rozumeli, nebudem tu nikoho presviedča o tom, aká forma krstu je správna a prečo je dôležitá (to nech vám povie Pán), ale verím, že to čo mi Pán ukázal je niečo, o čom pojednávajú jednotlivé denominácie oveľa menej ako by sa malo, resp. i vôbec, alebo úplne nesprávne. Dokonca si dovolím tvrdiť, že z toho, ako som ja spoznal skutočne rôzne vysvetlenia krstu, zvyčajne sa zostalo len pri telesnom vysvetlení toho, prečo je „dobré“ krstiť aj bábätka, prečo stačí pokropenie - alebo naopak, prečo je biblicky správne ponorenie v dospelosti po uverení (ale často ide len o vysvetlenie samotného aktu ponorenia, opierajúc sa o Písmo). K tomuto telesnému pohľadu na vec poviem, že keď som začal čítať Novú zmluvu a začal ku mne Boh cez Písmo prehovárať, vedel som, že moje „pokrstenie“ bábätka bolo len namočenie hriešnika a že to nemôžem považovať za skutočný krst - v zmysle vyjadrenia svojej poslušnosti Pánovi. Začalo ma to v srdci lákať pokrstiť sa biblickým spôsobom, a tak ma Pán postupne cez rôzne udalosti, ktoré mu predchádzali, nakoniec doviedol ku krstu ponorením a ako dôkaz toho, že to bola Jeho vôľa mi to dal v ten istý deň najavo plnosťou Ducha Svätého, akú som dovtedy nikdy nezažil.
Na začiatok napíšem niekoľko skutočností o tom, ako je v niektorých denomináciách vnímaný „krst vodou“:
Napríklad dve najpočetnejšie denominácie, ktoré sú zhodou okolností zástancovia krstu bábätiek, dávajú tejto svojej forme „krstu“ moc na odpustenie hriechov (hovoria o odpustení dedičného hriechu) a zároveň v ňom vnímajú aj krst Duchom Svätým - teda dávajú mu moc aj bez viery krsteného. Takýto človek potom buď žije v oklamaní, že je znovuzrodený z „krstu svätého“, na ktorý si nepamätá alebo napriek tomu, že ho Pán dovedie a on sa skutočne znovu narodí, už sa pre učenie svojej denominácie pokrstiť ponorením nedá.
Iné denominácie, síce učia správne biblický krst po uverení a to ponorením a utopením starého človeka, ale majú tendenciu telesne nabádať a tlačiť na svojich súrodencov, ktorí v srdci nedokážu prekročiť prah svojho „krstu“ bábätka. Sú napísané mnohé články a letáky o tom, aby každý pochopil, prečo je biblicky správny jedine krst ponorením, ale vysvetlenie je často len v úrovni telesného chápania a argumentácie toho, prečo ponorením, prečo po uverení. Ono aby ste ma zle nechápali - toto by ani nevadilo, ale stáva sa to akousi hlavnou misiou niektorých kresťanov, napraviť svojich súrodencov a to je konkrétne v tejto záležitosti, už scestné - použijem slová jedného bračeka, ktoré použil pri jednom komentári, že je to akoby ich chceli trieskať bibliou po hlavách.
Ešte než poviem, čo mi Pán v súvislosti s krstom Slovom = Vodou ukázal, chcem povedať, že tu skutočne nebudem obhajovať „krst“ bábätiek. Skutočne je Biblicky správne pokrstiť sa ponorením a to potom, čo vyznáš, že Ježiš je Syn Boží a srdcom uveríš v SLOVO. Ako to vnímam ja, ide o vyjadrenie poslušnosti Pánovi a deklaráciu pred svetom, že ty už nežiješ, ale že tvojim Pánom sa stal Ježiš Kristus a zároveň sa oddeľuješ od sveta. Práve preto, že to má tak dôležitý rozmer, je „krst“ bábätka v tomto skrátka v nepravde, nepochopení a dokonca ani biblicky neobstojí. Ale samotnému aktu krstu ponorením musí predchádzať uverenie v SLOVO.
Nedávno som mal jednu debatu s istým evanjelickým farárom, ktorý samozrejme obhajoval krst bábätiek a pritom, keď som mu hovoril, že bez viery nieto spasenia a že aj lotor na kríži nebol fyzicky pokrstený vo vode, oponoval, že bol a to preto, že keď Ježiša prebodli kópiou, tiekla krv a voda. Už mi neodpovedal síce na otázku, či to myslel tak, že tá voda pokropila lotra - dokonca ako som potom čítal jednu jeho kázeň, on tvrdil, že aj Ježiš bol na tom kríži tou vodou pokrstený (tou, čo z Neho tiekla), teda moje zhodnotenie učenia farára je také, že chlap je riadne zblúdený, ale mne v tej chvíli a následne potom niečo Pán ukázal.
A to je to, s čím sa chcem s vami podeliť:
Ján 19 : 34ale jeden z vojakov kopiou prebodnul jeho bok, a hneď vyšla krv a voda. 35A ten, ktorý to videl, vydal svedoctvo, a jeho svedoctvo je pravdivé, a on vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy verili. 36Lebo sa to stalo nato, aby sa naplnilo písmo: Jeho kosť nebude zlámaná. 37A zase iné písmo hovorí: Uvidia toho, ktorého prebodli!
Pán mi v jednom momente spojil tieto slová s veršom: Ján 3:5 Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
Mnoho, mnoho kresťanov ostalo len pri telesnom chápaní týchto slov, ale ako verím aj na tieto slová platí to, čo pre Večeru Pánovu: Ján 6:63Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.
To prečo takto verím, je z môjho pohľadu zrejmé aj v tom, čo hovoril Ján o svojom krste vodou a o tom, ako rozlíšil „svoj“ krst od krstu, ktorý mal nasledovať:
Mat 3:11 Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom,
Mar 1:8Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom.
Luk 3:16odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom;
Úplne zrejmé je to z pohľadu v 1Ján v 5-tej kapitole, kde stojí:
1Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje toho, kto zrodil, miluje aj toho, ktorý sa z neho narodil 2Po tom známe, že milujeme deti Božie, keď milujeme Boha a zachovávame jeho prikázania. 3Lebo toto je tá láska Božia, aby sme zachovávali jeho prikázania, a jeho prikázania nie sú ťažké. 4Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom, a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom - naša viera. 5Kto iný je tým, kto víťazí nad svetom ako ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží? 6Toto je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nie len so samou vodou, ale s vodou i krvou (Ján 19:34). A Duch je, ktorý svedčí, lebo Duch je pravda (Ján 6:63).
Tu to teraz trochu oddelím a zvýzazním:
7Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, SLOVO a Svätý Duch. A tí traja sú jedno.
8A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, VODA a krv. A tí traja sú v jedno.
Verím, že ak ste doteraz nevideli, to čo ako verím vidím z milosti nášho Pána ja, tak to uvidíte teraz: Ne nebi svedčí Otec, Slovo a Svätý Duch a na zemi svedčí Duch, voda a krv a tí traja sú jedno. Ako teraz verím, krst Vodou mal skutočne aj ten lotor na kríži a to preto, že uveril v Ježiša, že je Syn Boží, lebo Slovo je Voda. Kto sa nenarodí z vody a z Ducha znamená, kto neuverí v Ježiša Krista (Slovo), ktorý zomrel pre moje/tvoje hriechy na kríži a ktorý tretieho dňa vstal z mŕtvych a tak porazil smrť, lebo:
9Ak prijímame svedoctvo ľudí, svedoctvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedoctvo Božie, ktoré vysvedčil o svojom Synovi. 10Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Bôh o svojom Synovi. 11A toto je to svedoctvo, že nám Bôh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. 12Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. 13To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.
Akt krstu vodou teda sám o sebe neznamená nič a môžeš byť aj dospelý a môžeš aj povedať nahlas, že veríš, že Ježiš je Syn Boží, stále to bude len „krst“, ktorý sa podobá na ten „krst“ bábätka, pokiaľ srdcom neuveríš SLOVU - teda tomu, čo Ježiš pre teba urobil. Lebo jediný Boží skutok na spásu je viera (Ján 6:29) - nie ponorenie, či pokropenie vodou, nie to, či je to v takom, či onakom veku - skrátka NIE. Krst vodou a Duchom Svätým je totožný s tým, že si v srdci uveril v Ježiša Krista a prijal „SLOVO“ za svojho Spasiteľa. Samotný akt krstu vodou je teda dôležité vyjadrenie poslušnosti Pánovi a deklarácia pred svetom, že už nežiješ ty, ale Kristus. A to, že si často Boh používa ponorenie do vody, je už len Jeho zvrchované právo Boha, ale to neznamená, že ak sa niekto dal pokrstiť ako bábätko a následne uveril, no nechce poslúchnuť, že biblicky správne je pokrstiť sa potom, čo uveril, že by takýto brat nebol spasený a teda pokrstený Slovom = Vodou. Teda, tým chcem povedať, že každý máme slobodu - po mne to Pán chcel a vložil mi to do srdca tak mocne, že ja som Ho túžil poslúchnuť. Je však časté, že súrodenci v Kristu sa obmedzia na to, čo ich naučila daná denominácia a tak nie sú ochotní počuť hlas Boha, ktorý ich nabáda k poslušnosti. Síce sa takýto súrodenec ochudobní, ale to neznamená, že prichádza o priazeň nášho Pána. Teda, ak viem a Duch svedčí, že niekto je mojim bratom/sestrou, hoci považuje svoj krst bábätka za dostatočný - áno, povedzme mu svedectvo, ukážme mu, kde si má prečítať v Písme a skúsme mu vysvetliť pravdu o tom, čo znamená krst Slovom = Vodou, ale nemyslím si, že má zmysel ho "mlátiť" Bibliou po hlave. Predovšetkým si však sami hoci pokrstení biblickým spôsobom položme otázku, nakoľko skutočne chápeme, čo znamená narodiť sa z vody a z Ducha. Uvedomte si jednu vec: Ježiš neustanovil žiadne sviatosti (ani 2 a už vôbec nie 7). On povedal: je DOKONANÉ! A všetko, čo máme urobiť je uveriť (Ján 6:29,Mat 16:16 etc.).
Trochu odbočím a dodám ešte jednu vec: týka sa to tak trochu tej väčšej reformačnej denominácie, ktorá postavila svoju náuku na dvoch sviatostiach, a to krst a Večera Pánova a zároveň vôbec nemá problém sa ekumenizovať s ostatnými reformačnými (a žiaľ už nie len) denomináciami. Ak by platilo to, že ich krst vodou je na spasenie a ten kto nehodne je Večeru Pánovu, je si súd (teraz nehovorím o srdci, ale forme), znamenalo by to, že skutoční kresťania sú prítomní len v jednej z denominácii (resp. spektra), lebo práve na krste a Večery Pánovej sa jednotlivé denominácie niekedy až zásadne odlišujú. Ak chcú takto veriť, tak v tom prípade by mohli okamžite celú ekuménu šmariť do koša ako nezmysel (čo by mohli aj tak, ale pre iné veci).
V každej z denominácii sa nájdu naši súrodenci, a to jediné čo nás spája je, že 1Ján 5: 10Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe.
V závere chcem povedať, že biblicky správny je krst ponorením potom, čo sme uverili v SLOVO a Pán nám ho dal príkazom (Mat 28:19). Teda aj toho, kto uveril v SLOVO a má pocit, že jeho „krst“ bábätka stačí, povzbudzujem k tomu, aby sa modlil a pýtal Pána na Jeho vôľu, lebo sa môže zbytočne pripraviť o to, čo mu ešte chce Pán dať a ukázať. Treba poslúchnuť a uvedomiť si, že hoci možno budeš zatracovaný v svojej denominácii, polož si otázku: chceš sa páčiť ľuďom alebo poslúchať Boha. Je skutočne len jeden krst a ten aj stačí, ale to neznamená, že je to nutne ten krst, ktorý si už absolvoval.
