• Home/
• Blog/
• Martin Výboch/
• Božia milosť - nič iné nemáme

Božia milosť - nič iné nemáme Martin Výboch

Mk 2: ¹⁵Potom sedel (Ježiš) v jeho dome za stolom a mnohí colníci a hriešnici prisadli si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho bolo tých, čo Ho nasledovali. ¹⁶Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnikmi a colníkmi, povedali Jeho učeníkom: Prečo je s colníkmi a hriešnikmi? ¹⁷Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych (Luk 5:30-32).

Rim 3:⁹Čo teda? Máme nejakú prednosť? Vôbec nemáme! Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ¹⁰ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného,

Posledné tri týždne boli pre mňa veľmi podivné. Moja rodina šla na liečenie a tak som zostal hádam aj prvý krát odkedy som ženatý sám. Pôvodne som si myslel, že veď v pohodičke, s Pánom to zvládnem a budem mať more času na duchovný život. No, všetko bolo trochu inak - nakopila sa práca, svet ma pohltil a väčšinu času som sa namiesto duchovna, motal telesne. V prvých momentoch som prišiel na to, že ja som bez tej svojej milovanej manželky skutočne len pahýľ - naozaj platí, že sme jedno telo, jedna duša lebo keď ju nemám pri sebe, som skrátka tak nejak nekompletný :-)). Veľmi sa teším tomu, že už pozajtra si idem pre svoju rodinku :-). Napriek tomu, že mi pomerne pomaličky docvakávalo, však nemôžem povedať, že by mi Pán niečo neukázal. Ukázal mi mnoho a dovolím si tvrdiť, že mi ukázal v inom svetle jednu z najdôležitejších vecí, čo sme získali znovuzrodením, a to je Božia milosť. A tak z milosti Božej by som teraz chcel napísať, čo mi Pán ukázal:

Práve v týchto dňoch „samoty“ som sa stretol vo svojom okolí hľadajúcich priateľov/rodiny a známych s tým, že im je skutočne ťažko prijať Božiu milosť, teda podstatu toho, prečo bol medzi nami Ježiš Kristus. Viete v minulosti (a ono to aj stále pretrváva) som videl ako hlavný problém v tom, že ľudia automaticky zaradili kresťanov do spoločenstva nejakej bigotnej denominácie pre ktorú sa rúhali Bohu. A skutočne to nemusela byť ta najväčšia denominácia, ale boli to rôzne denominácie aj znovuzrodených kresťanov, ktorí svojim manipulatívnym chovaním a vedením ľudí v zboroch, skrátka ľudí z vonku skôr odpudzovali, resp. odpudzujú - a je i napísané: Pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi (Rim 2:24).

No v skutočnosti, je tu niečo oveľa závažnejšie, čo som až v týchto dňoch z milosti Pána pochopil, prečo je mnohým, ktorí aj rozumom veria v Boha, tak ťažké skutočne prijať Ježiša Krista do svojho srdca. Je totižto nutné prijať fakt, že ja/ty/on osobne sme tak skazený hriechom, že sme v očiach Božích do okamihu znovuzrodenia, každý jeden človek skutočne rovnako nespravodlivosti a oddelený od Boha. Je napísané, Ježiš neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnych - a čo to znamená v kontexte Pavlových slov z Rim 3:10 „Nieto spravodlivého ani jedneho“? Ako teraz verím „Ježiš neprišiel volať spravodlivých“ je len a len o tom, že neprišiel volať tých, ktorí si nahovárajú a myslia, že sú spravodliví, pretože skutočne nieto spravodlivého ani jedného. Mnoho ľudí sa práve tu zasekne a majú problém prijať Božiu milosť - oni vám povedia: veď ja nie som tak zlý, nikoho som nezabil, nekradnem, som slušný, snažím sa žiť „dobrý“ život a pod. ALE TO SA SKRÁTKA BEZ PÁNA NEDÁ!!! My sme toho nie schopní: Rim 3:     

¹¹nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha;

¹²všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného.

¹³Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami,

¹⁴ústa plné kliatby a horkosti,

¹⁵nohy rýchle prelievať krv,

¹⁶skaza a bieda je v ich stopách,

¹⁷cestu pokoja nepoznali;

¹⁸nieto bázne Božej pred ich očami.

¹⁹Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, ²⁰pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu.

Verím, že je to naozaj tak, kým človek nepochopí túto najdôležitejšiu vec, nie schopný prijať Ježiša do svojho srdca. Uvedomiť si a hlavne si pripustiť, že nikto pred znovuzrodením nebol o nič lepší ako Hitler, Stalin a iné historické hovädá (sám som bol rovnaké hovädo), môže byť skutočne veľmi ťažké a bez Božej milosti dokonca neprekonateľnou prekážkou. Ja sám som zhrešil každým hriechom a porušil som každý bod Božieho zákona. Dokonca som aj vrahom lebo je napísané: Ján1 3:15 Každý, kto nenávidí brata, je vrah, a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.

A kto z nás niekedy necítil k niekomu nenávisť? - a to je skrátka pred Bohom rovné vražde. Kto z nás sa chlípne nepozrel na cudziu ženu, či muža - tak skrátka zosmilnil.

Veru, ak sa bude človek neustále obhajovať, že je lepší ako ten, či onen, ak bude vidieť nespravodlivosť len v Bohu a nie v sebe, nikdy nenájde kráľovstvo nebeské. Ježiš umieral na tom kríži pre každého z nás jednotlivo, On nás jednotlivo už dopredu poznal a vedel o všetkom, čo napáchame - nieto spravodlivého ani jedného - to ty/ja/on sme mali byť pribitý na tom dreve. Ak číta tieto riadky niekto, kto má práve tento problém, tak mu môžem  len odporučiť, aby úpenlivo prosil Pána Boha, nech ti On ukáže tvoju biedu a skazenosť, lebo On SKUTOČNE neprišiel za spravodlivým ale za hriešnikom:

Rim 3: ²¹Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, ²²a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: ²³Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ²⁴ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ²⁵ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, ²⁶v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.

Druhá časť témy, sa viac týka znovuzrodených kresťanov a možno ešte viac sa týka „vodcov“ zborov. Tu sa zastavím aby ste mi rozumeli: to čo idem napísať, nie je napomínanie konkrétneho zboru (ja každý zbor nepoznám), dokonca to ani nevnímam ako napomínanie – je to len úvaha a to, čo som spozoroval. Viete, keďže existuje aj internet a mnohé zbory majú svoje kázne verejne prístupné, nie som úplne mimo, a tak verím, že je to vždy len a len o srdci každého jednotlivca a ak sa v tom spoznáte a prijmete to, môže to byť len na požehnanie. Inak to samozrejme môžete aj ignorovať - máte slobodu a Božiu milosť.

Viete, ja som si skutočne všimol, že kázne o Božej láske a Božej milosti sa často strácajú pod nánosom kázania a aplikácie zákona ako litery, a to napriek tomu, že zákon bol len na to, aby sa ukázal náš hriech (Rim 3:20). Do mnohých denominácií sa votrela istá predstava, že každý kresťan má vyzerať a pôsobiť rovnako „sterilne“ - a to milí moji nevidím, že je v pravde.

Za komunizmu, keď postavili paneláky v Petržalke (ale aj v iných mestách), boli v jednotlivých bytovkách asi tak dva typy tapiet, a tak sa veľmi často stávalo (keďže aj výber nábytku bol obmedzený na dva, resp. tri typy - ak si nemal z tuzexu), že keď ste šli na návštevu k susedovi o aj o tri domy inde, tak ste mali pocit, že ste „doma“. Lenže to nebolo o tom, že to bol vaša predstava o tom, ako má byť zariadený váš byt - žeby sa vám skutočne páčili tie tapety, a že sa vám nutne páčil ten nábytok. Bolo to sterilné prostredie, kde všetko fungovalo na princípoch uniformity - hlavne nevyčnievať z radu. Ale toto po nás Pán nechcel, inak by nás nestvoril tak odlišných a rôznych pováh: sme skrátka rôzne údy jedného tela, my si nemáme vybrať, či byť jednou alebo druhou tapetou, resp. červenou alebo zelenou pohovkou.

Milí súrodenci v Kristu, to čo sa stalo je to, že cez vlastnú snahu konať dobre, posväcovať sa svojim úsilím a pohoršovať sa na druhých pre ich nedostatočné posvätenie, je pre ľudí zo sveta ťažké prijať Božiu milosť lebo oni nechápu, že my sme posvätení milosťou Božou a nie vlastnou snahou (a to nehovorím o tom, keď sa úplne odlúčime /PODOTÝKAM bez toho, že by to bola skutočne Božia vôľa/ od svojich priateľov, ktorým sme naopak mali hovoriť evanjelium a svojim životom ukazovať, čo v nás robí Pán Ježiš). Viete ja vám poviem jednu vec: osobne niekedy až žasnem, čo Pán v mojom živote vykonal a často až zúfalo nechápem tomu, čo Pán u mňa ešte nevykonal… ale jedno viem istotne: patrím Ježišovi Kristovi a ako čítam, tak čítam Jeho Slovo, ja tam vidím:

Ospravedlnení (spasení) ste milosťou (Rim 5:15, Ef 2:5, 8 Tim 3:7) - nie, že treba ešte nejakého skutku: chodiť do kostolov, zborov, k oltárom, etc. (lebo Rim 11:6, Gal 2:21 a tiež Žid 13:9) - LEN MILOSŤOU!!

Ja čítam - je to dar, a to nezaslúžený dar (Rim 5:15, Ef 2:8, Žid 6:4) - nie, že ešte keď spravím toto či ono, tak si zaslúžim viac ako môj brat či sestra - JE TO SKRÁTKA NEZASLÚŽENÝ DAR!!

Ja čítam - mŕtvite DUCHOM skutky svojho tela (Rim 8:13 a i Rim 8:11, Ef 4:23) - nečítam, že snažte sa svojou silou naplniť zákon, snažte sa byť dobrý a snažte sa a snažte sa (lebo Gal 3:3, Gal 5:25, 1Pt 3:18 a tiež 2Pt 1:21)… NIE!! DUCHOM!!

Ja čítam - spasenie je možné jedine vierou (Rim 3:28, Rim 5:2, 2Kor 5:7, G 3:26, Kol 2:12, 2Tim 3:15 etc.) - nečítam nič o tom, že k viere je potrebné ešte niečo navyše, ako sú nejaké ľudské skutky (nehovorím skutky Božie), „sviatosti“, pôst etc. SPASENIE JEDINE VIEROU!!

Mohol by som pokračovať, ale netreba…

Viete, ja nemám nič než vieru a ešte aj tá sa často podobá viac na neveru… Ale jedno môžem povedať, keď aj padnem na hubu a doráňam sa, či zašpiním, môj nebeský Otecko ma opäť postaví, opráši a ošetrí… a to že ešte nevieme, čo budeme? (1Ján 3:2) - dozvieme sa… Ja som neschopný urobiť akúkoľvek dobrú vec bez môjho Pána, neviem to a tak mi neostáva nič iné, len sa spoliehať na milosť a lásku môjho Pána Ježiša Krista, lebo som Ho vierou prijal za svojho Spasiteľa. A tak, prečo by som sa mal nenechať niekým zo „spravodlivých“ ľudí obmedziť - nieto spravodlivého ani jedného a jediný spravodlivý v nás je Ježiš Kristus. A jediný Boží skutok je viera a najdôležitejšia vec je láska… toto je dôležitejšie ako teológia a iné lógie, ako to či niekto pochopil krst vodou, či niekto pochopil Večeru Pánovu, či niekto pochopil dar služobnosti, či niekto je členom/nečlenom akejkoľvek ľudskej inštitúcie…

A teraz, aby ste ma zle nepochopili: ja verím, že ak niekto skutočne príjme Ježiša Krista do svojho srdca a pochopí svoju nespravodlivosť, potom je to práve On, kto nás posväcuje a vyučuje všetkému ostatnému v zákone, lebo On došiel zákon naplniť a nie ho zrušiť (Mat 5:17). No viete, ale ak aj niekde poblúdime, na koho sa máme spoľahnúť? Na človeka? Nebuďte smiešny, to určite - zas nám neostáva nič iné, len to odovzdať nášmu nebeskému Oteckovi a vierou sa tešiť z Jeho milosti.

A ešte jednu vec vám poviem, ktorú v týchto dňoch tak cítim: mne je úplne jedno, aká bude moja odmena v nebi… ja budem šťastný aj za to, ak budem ten, čo bude ležať pri dverách ako rohožka, na ktorú šliapne každý jeden zo zachránených súrodencov a potom sa pridám a sadnem si na tu poslednú stoličku, ktorá je pripravená pre najmenej vydareného syna nebeského Otca a budem sa tešiť na veky vekov. A len túžim, aby čo najviac ľudí (a rozhodne tí, ktorí sú mi úplne najbližší), spoznali tú úžasnú nezaslúženú Božiu milosť, ktorú nám zadarmo dal náš milovaný BOH - Otec, i Syn i Duch Svätý. Amen

A čo som vám chcel povedať? Verím, že Duch Svätý vám povie.