K článkom o histórii Martin Výboch

Ahojte súrodenci

Možno si pár z vás všimlo, že som (nateraz, možno na furt) stiahol svoje posledné články, ktoré síce mali názov história kresťanstva, ale v skutočnosti to nebol úplne hlavný cieľ, ktorý som týmito článkami sledoval. Je tiež pravda, že v tom obrovskom množstve informácii, ktoré skutočne nemôžeme považovať za úplne 100 % relevantné sa toto posolstvo mohlo stratiť a vďaka Bohu ma na to upozornili moji bratia (Rado a Erik), lebo sa mi mohlo prihodiť, že sa zamotám niekde, kde som sa zamotat ani len nechcel. Jedna vec je totíž pravda: historické "fakty" sú všetko možné len nie dôveryhodné a teda písať o histórii, nech by už podkaldy boli akokoľvek relevantné sú vždy ovplyvnené ľuďmi a tiež nánosmy (čo bolo jedno z posolstiev :-). Čo však nie je ovplyvnené ľuďmi je Božie Slovo a Jeho výklad Duchom Svätým a teda ja osobne súhlasím s mojími bratmi, že to je jediná cesta, ktorá môže budovať. Teda telesné chápenie veci nevybuduje nikoho a teda je to len márnosť.  

Ta hlavná myšlienka, ktorú som chcel povedať bola povedaná v podste už v úvode a tak túto časť ponechám a všetko ostatné dávam preč a uvidíme - nechám to v rukách Božích. 

Tá myšlienka a povzbudenie bola predovšetkým v tom, že ako v jednej kázni Dave Hunt povedal: cirkev by sa mala neustále a neustále reformovať (čo nakoniec v týchto časoch, keď sa spomína na pamiatku reformácie je aj na mieste). Chcel som vás len povzbudiť k tomu aby mal túžbu každý jeden úd tela Kristovho sa neustále reformovať. Aby ste mi rozumeli: v skutočnosti som presvedčený o tom, že to TY/JA, naozaj každý z nás by mal v bázni neustále stáť pred Pánom s otázkou a prosbou, či sme sa neodklonili od Písma, či sme nedali plnú alebo dokonca len čiastočnú dôveru ľuďom. Ak niečomu nerozumieme a naučia nás, aj tak som presvedčený o tom, že je potrebné sa stále znovu a znovu na všetko s dôverou pýtať nášho Otca, lebo ani sa nenazdáme a stane sa to, že si povieme: keď mi už toľko dobrého povedal tento môj brat/sestra, tak mi stále bude hovoriť len dobre... ale nemusí, lebo nikto z nás nie je neomylní a každému z nás sa môže stať, že podľahneme zlému a hoci len na chvíľu, my sa v tom môžeme máčať dosť dlho, lebo sme uverili ľuďom. Preto je i napísané: všetko skúmajte Duchom.

Ak pôjdeme touto cestou, tak je ľudská história naozaj zbytočná ;-)

Ako sme sa dohodli aj Radko s Erikom dajú svoje stanovisko - a nech si teda nikto nemyslí, že ma do niečoho tlačili... Toto bola moja voľba lebo som usúdil, že dobre hovoria.

A niekedy je fakt menej viac :-)))


Páčil sa ti článok? Máš k nemu nejaké otázky, či pripomienky?  Napíš autorovi

Postrehy k článku

Vďaka Martin,
predne ťa prosím, aby si uviedol do vysvetlenia aj ten príbeh o guruovi a jeho mačke,

a teraz by som sa rád vyjadril k tým stiahnutým článkom:
Božie slovo hovorí:
1Tim 1.3Ako som ťa prosil, idúc do Macedónie, aby si zostal v Efeze a prikazoval niektorým nerozširovať iné učenie 4a nepridŕžať sa bájok ani nekonečných rodokmeňov, ktoré napomáhajú skôr hádky ako Božie spravovanie spásy z viery, 5cieľom (takéhoto) prikazovania je láska z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. 6Od tohto niektorí zblúdili a obrátili sa k daromným rečiam;
a ja si myslím, že presne toto je pasca, do ktorej sa nechá voviesť mnoho učiteľov. Totiž, že k tomu, čo im je zjavené, začnú pridávať zjavenia iných, ktoré neprijali duchom, ale mysľou. (A niekedy ani nie zjavenia)
Histórické údaje boli preukázateľne mnohokrát menené tak, ako vyhovovalo vládcom, ktorí podľa veľkosti svojej moci sťahovali z obehu informácie, ktoré sa im nehodili a vymýšľali také, ktoré sa im hodili.
Ale Božie Slovo je nemenné a pevné, živé a má schopnosť oddeliť dušu a ducha, rozlíšiť motívy a hnutia srdca až do špiku kosti. Zostávajme v ňom.
Preto ak ideme vyučovať o pravde versus bludoch, podkladajme to Písmom, a nie historickými zdrojmi. To síce môže dať človeku veľa informácii, avšak pramálo života, ak vôbec nejaký.

Navyše si myslím, že na tému bludov tej ktorej denominácie alebo priamo zblúdenia Kristovej cirkvi bolo už povedané veľa, a nevadí mi, keď sa pri vyučovaní nejakej pravdy do týchto vecí zabrdne. Len si nemyslím, že je užitočné mať toto za jadro vyučovania, jadrom nášho posolstva, všetkého, čo hovoríme, nech je stále iba Pán Ježiš. Iba On je dôležitý.
Súhlasím s tým, že na bludy je často potrebné upozorniť. Nech sa to ale nestane centrom našich článkov, našich životov a nášho kázania.

Aby sa nám nestalo, že "kto mečom zachádza, mečom aj schádza", teda, aby sme sa nestali iba mudrlantami nad kresťanstvom a tliachačmi, keď skĺzneme do mudrovania nad tým, ako niektorí iba mudrujú.

Týmto prosím zároveň aj všetkých ostatných, aby písali vlastné veci, vlastné zjavenia, vlastné svedectvá a nech z nich žiari iba Ježiš Kristus.

Martin, ešte raz - ďakujem Pánovi za Tvoje mäkké srdce. Ľúbim ťa.

Rado Naniaš

O autorovi

Martin Výboch

Martin Výboch

Limbach
Píše od 18. apríla 2011