• Home/
• Blog/
• Martin Výboch/
• Každý deň je deň spasenia 2. časť

Každý deň je deň spasenia 2. časť Martin Výboch

Druhý deň (8.12.2011) mi volala Linda, či by Silvia nemohla po obede aj s deťmi zostať u nás, a že večer si pre ňu prídu rodičia a zoberú ju k sebe. Priznám sa a zahanbil som sa preto, že v prvom momente, keď mi to Linda oznámila sa na krátko vo mne objavil pocit, že to naruší moje poobedné, popracovné pohodlie - ale veľmi rýchlo ma Duch usvedčil z toho a pohodlie som zahodil za hlavu. Vyrazil som skôr z práce, ako obvykle posledné dni a v aute som sa modlil za Silviu a prosil som Pána, že ak je to Jeho vôľa, nech si nás použije, nech nájde Silvia láskavé objatie nebeského Otecka a nech nám dá On slová, ktoré máme hovoriť.

Prišiel som domov a po krátkej chvíli šla Linda pre Silviu a jej deti. Ako som už písal, Silvia mala strach aj z domu sama ísť - mala strach, veľký strach z manžela. Zbehol som pre naše deti do škôlky a keď sme prišli sadli sme si ku káve (deti sa zatiaľ nezaťažene hrali). Linda už rozprávala o Pánovi, že len On jej môže skutočne pomôcť a Silvia na to povedala, že ona sa modlí každý deň, ale že modlitba nestačí, že ona má strach. V tej chvíli som dostal slová: áno modlitba nestačí, kým nemáme dôveru a srdcom sme neuverili a neprijali Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa.

Pýtal som sa jej, či naozaj verí v Boha, či vie prečo tu bol Ježiš, či si je vedomá toho, že aj ona sama je hriešna, že aj jej manžel je len ovládaný zlým a že má svoje bolesti, mnoho toho, čo ani nebolo zo mňa a z Lindy bolo povedané - a jej odpoveď bola: ja verím, ale modlitba nestačí... a tak som dostal na srdce, že kde sa dvaja, traja, či viacerí modlia za tú istú vec, Pán je uprostred a spýtal som sa, či sa za ňu môžeme pomodliť a či môžeme na ňu položiť ruky. Súhlasila a tak sme sa modlili v Duchu lebo vedeli sme, že je s nami - bol mocne prítomný a počas modlitby zažila Silvia niečo, čo nikdy nezažila - BOH sa jej dotkol a ona spoznala, že je ŽIVÝ. Po modlitbe začala hovoriť, že nikdy v živote niečo takéto necítila, akoby jej padol kameň z jej srdca, že sa cíti ako iný človek - akoby to nebola ona, kto tu sedí (to píšem jej slová)... niečo sa zmenilo... vedeli sme s Lindou, že Duch Boží je mocne prítomný.

Otvoril som Písmo a prečítal Silvii príbeh o Nikodemovi, povedal som jej, čo urobil Ježiš, že nám zasľúbil svojho Ducha a s Lindou sme jej povedali naše svedectvo o tom, ako sme boli spasení. A ona povedala: Aj ja chcem byť spasená, či by sme sa ešte mohli pomodliť. Chytili sme sa vzájomne a prosili s Lindou Pána, aby jej dal svojho Ducha, aby jej ukázal, že je živý a prijal ju do svojho Kráľovstva. Keď sme sa domodlili druhý krát, Pán jej obrátil hlavu smerom k jej dcérke (ktorá akurát došla z detskej izbičky) a dal jej pochopiť, dal jej do srdca pokánie - rozplakala sa a v slzách videla, čo napáchala svojim milovaným deťom - znelo: čo som to urobila? čo som vám to urobila... bolo to tak mocné, že teraz keď to píšem cítim obrovské pohnutie... viete čo? Pred nami sedel nový človek - ja som zrazu nevidel ani ten monokel ale nádhernú žiariacu tvár - oči ktoré svietili... Nedokázala inak opisovať svoje pocity, ako že ona nemá kameň na srdci, že sa cíti bez strachu nádherne, akoby to nebola ona - to čo opisovala bolo tak mocné - vedeli sme s Lindou, že Pán konal a urobil pred našimi očami zázrak. Podvečer prebiehal ďalej,  čítali sme z Písma a ona naraz dostala túžbu, že aj ona si chce čítať... Vyrozprávala nám, že doteraz, keď nás počúvala, bolo všetko pre ňu predsa len také divné, ale že teraz všetko vidí v inom svetle - ani sa nedá všetko popísať, ako sme to tam v prítomnosti nášho Pána prežívali. Chcel som povedať viac, ale potom som sa zháčil, aby som príliš nepovedal a aby som neskĺzol do tvrdého pokrmu - no v tom okamihu mi Pán dal na srdce, že veď čo chceš ešte počuť, prečo by sa nemala pokrstiť a utopiť tak starého človeka definitívne. Tak som sa spýtal Silvii, že môže sa pokrstiť kedykoľvek, že aj dnes... Jej odpoveď bola ÁNO! Túžim to dokončiť celé... moji milí čitatelia... nemusím vám asi hovoriť, že sme napustili vaňu a ešte ten večer sme pokrstili našu sestričku a Pán sa jej mocne dotýkal (ale aj nás) - žiarila, bola nádherná - rozprávali sme sa, čítali sme z Písma, zahral som aj a pustili sme chvály na internete... už nemala strach, dokonca už sa jej ani moc nechcelo isť k mame... že by radšej doma čítala Bibliu... ale nakoniec ostali až do okamihu, keď došla jej mama s partnerom, a tak som našu novú sestričku odprevadil s jej deťmi domov. Dnes má prísť tiež ku nám a nechala si u nás DVD Ježiš, ktoré som jej dal, že si ho spoločne pozrú s Lindou, keďže dnes prídem až neskôr...

Včera sme z milosti Božej mali tú obrovskú česť byť pri znovuzrodení nového človeka, novej sestry a poviem vám, že také šťastie aké napĺňa v tých okamihoch moje srdce, stojí skutočne za to! KAŽDÝ DEŇ JE DEŇ SPASENIA!

Chvála nášmu nebeskému Oteckovi. Prosím Ťa Otecko, veď si Silvinku v láske a ukazuj jej viac a viac zo svojej nekonečnej milosti. Amen