• Home/
• Blog/
• Martin Výboch/
• Kresťan a bojové umenia

Kresťan a bojové umenia Martin Výboch

Zdá sa, že nadišiel čas povedať niečo o tom, čo si myslím o istej veci, ktorú som aktívne robil už ako znovuzrodený kresťan (hoci v tom čase odpadlík o Pána) tuším 5 - 6 rokov.

Ako športový antitalent, som sa po jednej prehratej „férovke“ v prvej triede na strednej škole prihlásil na karate. Zo začiatku v tom nebola žiadna filozofia, teda vnímal som to len ako športové karate, kde sme sa učili brániť, kopať, udierať a čuduj sa svete, bol to prvý „šport“, ktorý mi išiel, kde som sa našiel a po pomerne krátkom čase som bol jeden z tých, ktorým sa tréner začal venovať osobnejšie. V priebehu tých časov som ako mnohí v mojom veku vyrastal na filmoch s bojovou tematikou a tak som sa jedného dňa prihlásil aj na AIKIDO, ktoré ma doslova uchvátilo. Pred mojou sestrou po krvi/i v Kristu, som vždy obhajoval bojové umenia ako niečo, čo je v poriadku (čo sa nevylučuje s kresťanstvom), lebo tam sa učíme len sebaobrane a disciplíne a nie je to o tom, že by sme my mali útočiť a vyvolávať útok. Okrem toho som to obhajoval tým, že ja to vnímam len ako šport a filozofia ma nezaujíma. Ale ako šli roky môjho trénovania a tiež, keďže sa mi v tom celkom darilo, dostal som sa k tomu, že boli okamihy, keď som trénoval aj každý deň a začal som sa z rôznych kníh učiť aj ďalšie bojové umenia (so zbraňami). No a postupne som sa pristihol pritom, že hľadám a chcem dosiahnuť tu „dokonalosť“, keď využívam sústredenú energiu. Dokonca som bol v myšlienkach už tak ďaleko, že keď tréner (učiteľ) AIKIDO zaviedol označovanie opaskov (čo inak v AIKIDO nebolo), tak som to začal sabotovať a protestoval som proti tomu, že to je proti filozofii zakladateľa. Potom prišiel jeden okamih: po ceste s tréningu som padol na biku a mal som zranenie, ktoré sa hojilo dva mesiace, no a už som sa nikdy k bojovým umeniam nevrátil... Ako teraz verím, keďže to bol až zázračný koniec (ak zoberiem do úvahy moje ponorenie sa do tejto aktivity), že to zariadil v pravý čas sám Pán. Ale roky som mal ešte pocit, že raz sa vrátim a nevidel som v tom nič zlé, až do nedávna, keď mi ako verím Pán ukázal nebezpečenstvo celej tejto na prvý pohľad úžasnej aktivity.

Viete, tie roky bojových umení samozrejme dodali na mojej sebadôvere. V skutočnosti  som ho použil len pár krát a to bez toho, aby som ublížil - teda skôr šlo o to, že som dotyčného spacifikoval, resp. nedostal som úder lebo som reflexom dokázal zareagovať. Ale to nebezpečenstvo bolo v tom, že diabol ma začal hlavne cez AIKIDO pomaličky zvádzať k filozofii a prvkom, ktoré sú charakteristické pre východné náboženstvá. Hľadanie rovnováhy a energie a krom toho, sme na začiatku tréningu vyjadrovali klaňaním úctu zakladateľovi AIKIDO (teda v podstate modlárstvo). Samozrejme istým spôsobom, ak máte sebadôveru, tak ste nakoniec náchylnejší vyhľadávať aj prostredie, kde môže dôjsť ku konfliktu, aby ste sa preverili a tiež strácate potrebu sa upínať a dôverovať Bohu, lebo sa cítite sami dosť silní. A čo teda poviem?

Ja osobne by som žiadneho zo svojich súrodencov v Kristu nenútil, aby okamžite bojové umenia zanechal, ak ich robil pred obrátením (teda nepohoršoval by som sa na ňom, alebo mu nedával ultimáta). Povedal by som mu však svoje svedectvo, vyzval ho aby prosil Pána, nech mu ukáže, čo je Jeho vôľa a nechal by som v rukách Pána, ako si ho povedie. Sám totižto viem, že ak niečo nechávame svojou silou a trepe to s nami, tak je to zvyčajne len telesný skutok... Mne skutočne darmo hovorila moja sestra pravdu, keď ja som bol tvrdý a nevedel som ju počúvať... teda nemám žiadne veľké očakávania, že úplne každý je iní ako som bol ja.

Na druhej strane si však treba uvedomiť jednu vec. Na čo je nám bojové umenie, keď máme dôveru v Boha a nepotrebujeme sa už spoliehať na seba samého. Okrem toho, tieto veci vybudovávajú reflex a ten môže byť aj nebezpečný. Predstavte si, že niekto na vás udrie, váš strach a reflex môže spôsobiť to, že sa uhnete a jednu mu takú uvalíte, že ho zabijete - a to práve nie je, nastav aj druhé líce ;-). A hovorím vám: v bojových umeniach, či chcete alebo nie, či si to hneď priznáte alebo nie, je vo filozofii schovaný démon východného náboženstva.  

Takže: 1Kor 6: ¹²Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť!                

Musím ešte vyznať jednu vec: napriek tomu, že bojové umenia už roky netrénujem, ani ich nejako nevyhľadávam a považujem ich za cestu OD Pána - telesnými očami sa mi bojové umenia stále páčia. No viem, že mám slobodu v tom, že ich už nikdy v živote nebudem robiť a ani obhajovať.