• Home/
• Blog/
• Martin Výboch/
• Súkromná viera

Súkromná viera Martin Výboch

Rád by som sa ešte zastavil pri jednom slovnom spojení, ktoré bolo použité v súvislosti s tým, čo som písal na inom portály. Ako prvý ho vo vzťahu ku mne použil istý nemenovaný katolík, ale následne sa ho chytil aj farár jeden protestantskej denominácie - ide o to, že údajne prezentujem súkromnú vieru.

A teraz na základe čoho došli k tomuto záveru: Tak za prvé preto, že som hlásal Krista, ktorý nie je väzňom nejakej ľuďmi pomenovanej inštitúcie, tiež že často používam slovné spojenie - za teba/mňa Ježiš zomrel (nie nás), ďalej preto, že hoci sám som členom jednej inštitúcie, nie som ochotný prijať celé učenie, pokiaľ mne dal Pán iné poznanie... no a nakoniec asi preto, že som si dovolil verejne prezradiť, že Duch Svätý vyučuje aj bez ľudí.

Ja som sa samozrejme k tomuto priznal a priznávam - teda áno, prezentujem súkromnú vieru, akú som dostal darom od nášho Pána, ale je potrebné pochopiť, čo si pod týmto pojmom predstavujem:

Existuje nejaká iná viera k nášmu Bohu, ako súkromná (osobná)? Je možné aby sme spoločne verili v nejakú všeobecnú kresťanskú vieru? Môže vôbec byť viera všeobecná? Už samotné Písmo jasne hovorí, že dostávame do daru rôznu mieru viery (teda aká všeobecná viera?).... všeobecná kresťanská viera je skrátka nelogický nezmysel. Ak osobne nepripustíme zodpovednosť za svoje činy, sme skrátka len stratené stvorenia - ale to neznamená, že nepotrebujeme alebo že nemáme mať spoločenstvo s bratmi a sestrami. Uvediem jeden príklad: ak si zoberiem napr. skupinové terapie akejkoľvek závislosti. Áno, do istej miery ti môže pomôcť povzbudenie ľudí, ktorí majú podobný problém ako ty, ale kým sám nepriznáš svoju závislosť, nijako ti to nepomôže a celá skupinová terapia bude len strata času.

Je smutne zaujímavé, ako sa chová veriaca väčšina tohto sveta, ktorá o sebe prehlasuje, že sú kresťania a vyznávajú všeobecnú (resp. katolícku) kresťanskú vieru v Boha - a že práve táto väčšina dokáže teba nazvať blúznivcom len preto, že povieš: Ježiš je môj Pán a Spasiteľ, resp. že máš túžbu hlásať evanjelium, hoci aj nemáš na to svetské školy... no Boh ťa povolal.

Uvedomte si tu absurditu - týmto ľuďom vôbec nepríde divné, že:

1. klaňajú sa sochám a prežehnávajú sa pred krížom (poznám istého chlapíka, ktorý sa prežehná aj pred požiarnou stanicou v domnení, že je to kostol),
2. robia dlhé púte medzi modlostánkami, prípadne nosia sošku nejakej ženy s bábätkom,
3. trepú sa mnoho kilometrov do Vatikánu, aby sa pozreli na starého hriešnika s krokodílom na hlave, ktorému sa klaňajú a tí, čo sú blízko mu ešte aj prsteň bozkávajú,
4. na niektorých miestach Zeme chodia po kľačiačky po schodoch, derú si kolená, aby položili nejaký papierik so želaním pred kríž, či sochu,
5. recitujú ako verklík nejakú krátku básničku „napr. zdravas“ a iné a popri tom behajú prstami po gorálkach,
6. klaňajú sa a kľakajú pred oblátkou, kde nemajú často problém uveriť, že oblátka sa premení na mäsko,
7. svorne ako stádo oslov opakujú nejaké básničky, ktoré im predspievava nejaký chlapík v habite.  

A mnoho iných čudných vecí vykonávajú títo ľudia, ktorí teba označia za blúznivca.

Tak takto to diabol prevrátil v spoločnosti ľudí - Robíš absurdné až ponižujúce úkony a si v poriadku (lebo si ako väčšina), ale ak si slobodný v Kristu, tak si blázon.

Ja to vidím takto: ak niekto neprijme, že to on mal visieť na tom kríži, že to pre Neho osobne Ježiš zomrel, že nie je lepší ako iní, že je on ten vrah, ktorý zabil Ježiša, že nieto cesty, že pridružím sa k správnej skupine a keď pôjdem s nimi, tak ma dovedú do správneho cieľa, tak potom mu narovinu hovorím, že je mŕtvola a mŕtve stvorenie, ktoré ide po širokej ceste rovno do zatratenia.

A ešte jedna vec, ak si niekto myslí, že sa nejakým spôsobom zavďačí Bohu, keď bude vykonávať obrady, konzumovať oblátky, bude robiť svojou silou dobré skutky, dokonca, že sa bude snažiť svojou silou zbierať ovečky pre nejaké body v nebi, tak uráža Pána Ježiša Krista, ktorý povedal: je DOKONANÉ - to On všetko urobil a dokončil a nemôžeme už nič iné, len to prijať vierou ako dar z milosti.

Ak neveríš súkromnou (osobnou) vierou, nepoznáš Syna a nemáš ani Otca. Takže máš skutočne na výber - slobodu alebo otroctvo a vykonávanie ponižujúcich obradných haluzí.

Jediná cesta je, že sa s dôverou obrátiš a začneš prosiť Boha aby ťa prijal a dal sa ti poznať, lebo ako je napísané:

Mat 7 : 8Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.