• Home/
• Blog/
• Pavel Ondera/
• Apoštolát a zvestovanie

Apoštolát a zvestovanie Pavel Ondera

Pred časom som prostredníctvom internetu prišiel do styku so spoločenstvom ľudí, ktorých viedol istý „Lewita“. Sám o sebe vyhlasoval, že je apoštolom Boha a členovia jeho spoločenstva sú povinní počúvať len pravdy, ktoré má on priamo od najvyššieho. Čuduj sa svete, tí ľudia ho ozaj rešpektovali, počúvali a poslušne reagovali na všetko. Snažil som sa vysvetlovať a dôvodiť Písmom Svätým, že takto Cirkev Kristova nefunguje. Nezmohol som nič. Pretože takéto nebezpečenstvo zvodu satana hrozí stále, musia ľudia rozoznávať kto a čo je od Boha, a čo od zlého.

Pozrime sa dnes na apoštolov

Pán Ježiš si vybral zo širšieho okruhu svojich nasledovníkov skupinu 12-tich mužov, ktorí mali byť s ním, kázať a mať moc uzdravovať a vyháňať démonov. Mar 3:14-15. Po svojej prvej misijnej ceste, ktorá predstavovala akúsi miniatúru ich budúcej úlohy sa z tohto „predbežného výcviku“ vracajú ako skutoční apoštoli.  Nie je náhodou, že predel Marekovho evanjelia tvorí apoštolské vyznanie, že Ježiš je Mesiáš (Mar 8:29), alebo, že Matúš za týmto tvrdením uvádza výrok o skale a apoštolskom vyznaní (Mat 16:18-19). Prvoradou funkciou apoštolov bolo zvestovať Krista, pričom svedectvo vychádzalo z rokov, kedy Ho dôverne znali, z draho zaplatených skúseností a intenzívneho vyučovania. To dopĺňa ich veľmi uznávanú funkciu svedkov vzkriesenia. Zvláštný význam zmŕtvychvstaní nespočíva len v udalosti samotnej, ale v tom, že vďaka splnenému proroctvu sa preukázalo, kým ukrižovaný Ježiš v skutočnosti je. To, že boli svedkami vzkriesenia ich vyzbrojilo svedčiť o Jeho osobe a samotný Pán ich poveruje úlohou byť takýmito svedkami celému svetu (Sk 1:8).

Pre apoštolstvo je dôležitý i ďalší faktor – príchod Ducha Svätého, ktorý im bude pripomínať slová Pána Ježiša (Jan 14:26), a uvedie ich do každej pravdy. Tu musím podotknúť, že Duch Svätý tak koná v živote každého veriaceho, zvlášť v prípade, ak sme postavení pred úlohu svedčiť o Kristu, našom Pánovi. Sme preto všetci apoštoli?

V istom zmysle slova áno. Slovo apoštol je odvodené od slova „apostello“ = poslať. Ak však pozrieme do Slova Božieho, najistejšie je hľadať význam slova „apostello“ v kontexte jednotlivých prípadov, kedy je použité.

Vráťme sa k apoštolskej funkcii. Apoštolské učenie, ktoré pochádza od Ducha Svätého je spoločným svedectvom apoštolov, nie však výsadou jednotlivca, aj keď práve on je prvým styčným bodom medzi obrátenými a neveriacimi. Kde je teda pravda?

Vieme, že apoštolská cirkev mala dar uzdravovania a ďalšie mimoriadne dary, napr. proroctvá a jazyky. Je však zvláštne, že už v druhom storočí tieto v cirkvi chýbajú a vtedajší autori o nich píšu, ako o veci minulosti, resp. ére apoštolov.

Vieme, že apoštoli neurčili svojich nástupcov. Pavel tvrdil, že dostal priame poverenie od Krista (udalosti v Damašku). Ani on svoje poslanie apoštola nikomu neodovzdal. Kde sa teda vzali neskorší apoštoli? Otázkou je, či niektorí z tých, ktorí sa za apoštolov označili, nepatrili medzi tých sedemdesiat, ktorých vyslal náš Pán. Opäť však ide z časového a matematického hľadiska o jednorazovú udalosť s obmedzeným počtom vyslaných. To ma privádza na myšlienku, že apoštolský úrad bol a je neopakovateľný a neprenosný. Zásadné historické skúsenosti sa nedajú preniesť na tých, ktorí Pána nikdy neznali a ani Ho nevideli vzkrieseného. V NZ čítame, ako sa apoštoli starali o to, aby všade bola zabezpečená miestna bohoslužba a spoločenstvo, nikde však nenájdeme, žeby do tejto služby zanášali nejakým spôsobom prenos funkcie apoštola. Ten, kto nie je splnomocnený Kristom, sa neprávom vydáva za apoštola, varuje pred tým verš v 2Kor 11:13, ktorý hovorí o falošných apoštoloch.

 Čo teda povedať? Hierarchia v Cirkvi bola definovaná od veriacich ako „Kňažského národa“ (1Pet 2-9), cez diakonov po biskupov. Každý úd Cirkvi Kristovej je tak napojený na hlavu Cirkvi, ktorou je náš Pán. Každý z nich má svoje poslanie i úlohy, jedno však máme spoločné, byť svetľom tohto sveta a soľou tejto zeme. V praxi to znamená šíriť radostnú zvesť Evanjelia, šíriť slávu Boha a ospevovať Krista za naše vykúpenie a spásu. Svedčiť o ňom svojím životom, i slovom ak nás Pán do takejto situácie postaví. Nie ako nadriadený, ale ako ten najposlednejší služobník svojho Kráľa. Nie ponížene, ale hrdo, nie povýšene, ale s láskou. Nezabúdajme, že aj keď nie sme apoštoli v pravom slova zmysle, sme poslaní šíriť Slovo Božie a možno ten, ktorého nám Pán pošle do cesty, aby sme mu zvestovali živého Boha, Ježiša Krista Nazaretského, stretol obráteného kresťana po prvý raz v živote a možno aj posledný. Oblečme si Božiu zbroj, obujme pokoj, a v ruke držiac štít viery a meč Ducha zvestujme po celom svete.