• Home/
• Blog/
• Roboy Petrilák/
• Ako náš Pán úžasne konal cez víkend

Ako náš Pán úžasne konal cez víkend Roboy Petrilák

Ahojte, chcel by som sa aj ja podeliť ako z môjho pohľadu vnímam spoločne strávený víkend s vami a s naším Pánom.

Ale vy, milovaní, vzdelávajte sa vo svojej najsvätejšej viere a modlite sa v Duchu Svätom. (Jud 1:20)

Podobné útoky ako spomínate vy som pred odchodom zažil tiež – tiež sa týkali vzťahov. Vtedy ma ani zďaleka nenapadlo koľko toho pre nás Pán má.

Počas cesty vlakom do Michaloviec som čítal knihu Nebeský muž, ktorú napísal náš čínsky brat Yun. Nechcem jej robiť reklamu ale odporúčam ju prečítať každému – je adresovaná predovšetkým spiacej cirkvi na západe. Kniha je osobným príbehom brata Yuna, ktorý zažil prenasledovanie rozmerov, ktoré som si doposiaľ nevedel ani predstaviť. Brat Yun o tom vydáva svedectvo, o neskutočných zázrakoch, uzdraveniach, videniach a hlavne o kráse Pána Ježiša. Je to veľmi pokorný, zlomený brat a uvedomil som si, že my sa tu máme neskutočne dobre a to je aj dôvod našej duchovnej pasivity. Kniha mi bola v mnohom napomenutím a všetko som to musel odovzdávať Pánovi. Brat Yun absolvoval 74 - dňový pôst bez vody a bez jedla, živil sa Božím slovom!, bol neskutočne týraný - elektrické šoky všade - aj do úst, pichali mu ihly pod nechty, mlátili ho - jeho telo bolo úplne zničene, jeho vlastná manželka kričala: To nie je môj manžel! (nespoznala ho). no jeho duch silnel viac a viac .. viac sa pripútaval k Pánovi. Cirkev v Číne zažíva najväčšie prebudenie vo svojej histórii. Sláva Pánovi! V Číne existuje tzv. podzemná (ilegálna) cirkev, ktorá je prenasledovaná komunistickou vládou ale taktiež vlasteneckou cirkvou (cirkev, ktorá je oficiálne uznaná štátom - svetská). Podobná situácia nastáva aj na Slovensku.

S vďačnosťou k Pánovi spomínam aj na chvály, ktoré som počas cesty počúval, boli tak hlboké.. :)

Zaujímavé je, že keď som sa so všetkými vami zoznamoval, prišlo mi to ako keby sme sa poznali od malička, všetci ste boli úplne otvorení. Veľmi sa mi páčili večerné chvály. Som totiž typ človeka, ktorý ma rád neviem akú peckovú hudbu a myslí si, že bez toho sa nedá vzdať Bohu chvála. A hoci sme v piatok večer neboli silne hudobne zladení, chvály boli naozaj mocné, pokorné a zlomené. Doteraz s radosťou spomínam ako Anyelka počas chvál povedala z Ducha Božieho „Haleluja“ a to s úplnou bázňou.

Som nadšený zo všetkých svedectiev, ktoré som mohol počuť a ďakujem Pánovi za každý jeden rozhovor, ktorého som sa z Jeho milosti zúčastnil. Popravde povedané ešte som nevidel tak veľkú lásku uprostred kresťanov ako tento víkend a táto láska sa zaryla do môjho srdca, veľmi hlboko. Táto láska sa nachádzala úplne všade, v každej jednej činnosti, či už to boli rozhovory, chvály, modlitby, program pre deti, no proste všade.

Chcem sa s vami podeliť o moju príhodu s Pánom, myslím, že to bolo v sobotu. Sem tam som pribehol dole k jazeru, kde som spieval Pánovi, modlil som sa, z mnohých vecí som bol usvedčený. Modlil som sa aby na mňa zostúpila moc Ducha Svätého (http://www.youtube.com/watch?v=XWGEjFkPGLw) a zrazu okolo mňa lietal motýľ, chcel si na mňa sadnúť, no ja som sa všemožne bránil, až kým som ho neodohnal. Zrazu som si zmyslel, na Pána Ježiša zostúpil Duch Svätý v podobe holubice a ja som teraz odmietol motýľa :))  tak som sa modlil.. áno Duchu Svätý.. presne takto ťa často odohnávam vo svojom živote! ak to bolo od teba, nech si ten motýľ na mňa sadne.. potom som tam ešte bol a za chvíľu priletel a sadol si na mňa.. tak som ho chvíľu nechal na mojej hlave.. potom si sadol na rameno a keď som ho videl zblízka tak som ho so spokojným pocitom odohnal.  

V sobotu večer boli chvály ešte zlomenejšie ako v piatok, boli plné lásky a slobody v Pánovi (napr. slobodne som spieval v jazykoch, čo sa mi zatiaľ ešte nepodarilo inde). Modlitby, ktoré nastali po chválach boli plné Božej prítomnosti a Pán sa dotýkal, verím, každého srdca. Pán dával slovo poznania, poznania problémov, ktoré sa skrývajú v hĺbke srdca a liečil všetky zranenia. Aj mne Pán zjavil zranenie, ktoré mohlo byť úplne uzdravené. „TY NIE SI POMARANČ, NIE SI ORANŽOVÝ, SI ČERVENÝ!!! Obmytý krvou Pána Ježiša.“ Zaznelo z úst Selaha počas modlitieb za mňa.

V nedeľu, keď ešte väčšina ľudí ostala na spoločných rozhovor som sa rozprával s Marekom a uvedomil som si zásadnú vec – hlavný duchovný pokrm musím dostávať od Pána s Jeho slovom. Kázanie v cirkvi, svedectvá, články na internete – to všetko je super.. no má to byť „doplnkom“ a nemá to zabrať miesto pokrmu, ktorý by mal byť pre nás prvoradý.

Cestou naspäť ma zviezol Marek autom. Tesne pred Trenčínom som mu položil otázku, čo si myslí o farárkach – či je to správne. Počas toho ako mi Marek zamyslene odpovedal sme zrazili srnčeka. Našťastie škoda na aute bola „len“ rozbité ľavé, predné svetlo. Keď sme sa po pozretí škody vrátili do auta, modlil som sa: „Pane osláv sa a oprav to svetlo, ty máš tu moc“. No keď Marek povedal, že, keby som mu tu otázku o farárkach nedal a venoval by sa naplno cestnej premávke tak by reagoval na vbehnutého srnčeka inač a nastala by väčšia škoda. Modlil som sa: „Pane, už si sa oslávil!“ – to ON my totiž na srdce dal tu otázku a ja som nejaký čas váhal či ju mám položiť, stalo sa. Marek podotkol, že keby sa to stalo vtedy keď bol neveriaci, tak by sa tam dlho rozčuľoval, no teraz bol úplne pokojný.

Keď sme dorazili do TN (Ja, Marek, Táňa, Michal, Martinka), tak sme sa rozlúčili, Marek a Táňa išli domov, Michal, ktorý ma zaviezol do NMnV išiel najprv Martinke pomôcť s taškami domov. Ja som ostal sám pri aute a čakal naňho. Zrazu som na zemi uvidel tieň úplne obrovských, akoby orlích krídel. Prelietavali ponad mnou, no keď som sa obzrel hore, nič som nevidel, a potom sa to zopakovalo, zase z opačnej strany som videl tieň prilietajúcich veľkých krídel nado mnou (neviem to presne opísať, no presne si to viem predstaviť). Pozeral som všade možne čo by ten tieň mohlo spôsobovať, no nič také tam nebolo. Spustil som si Bibliu v mobile a dal vyhľadať slovo „orol“ a čítam:

„Lebo Hospodinovým podielom je Jeho národ, Jákob je Jeho údelným vlastníctvom.

Našiel ho v pustej krajine, kde nevzhľadná divočina vyje, ujal sa ho, staral sa oň, chránil si ho sťa zrenicu oka.

Ako OROL bdie nad svojím hniezdom a krúži nad svojimi orlíčatmi, tak rozostiera si krídla a berie ho, nesie ho na svojej peruti“ (5. Moj 32 : 9-11)

AMEN!!! Pán nás ochraňuje, On bdie nad nami ako orol, sme pod Jeho mocnou ochranou.

Keď ma Michal viezol domov, tak som mu povedal svoje svedectvo ako som uveril v Pána Ježiša, úplne zo mňa vychrlilo. Obvykle s tým mám problém, hlavnou prekážkou býval strach. Teraz žiadny nebol.

Na druhý deň som mailom posielal jednej sestre, čo všetko sa stalo cez víkend a modlil som sa aby sa jej Pán dotkol, inač by jej to vôbec neprišlo zaujímavé. Na druhý deň mi napísala SMS, že nevie kedy budeme spolu, a že mi to musí čím skôr povedať, že sa jej Pán skrze to mocne dotkol a že činila pokánie z negatívnych postojov voči niektorým ľuďom. Verím, že prežila to čo my tam, bez toho aby tam bola.

Na záver sa chcem ospravedlniť Adine – Pán mi dával na srdce aby som ju objal, no neučinil som tak. Snáď nabudúce ;)

Teraz už chápem prečo sa diabol všemožne snažil zabrániť tomu, aby sme sa tam stretli. V mojom srdci sa rozpálila nová vášeň a nová láska k našemu Pánovi a k blížnym, takú som ešte nikdy necítil. Za všetko ĎAKUJEM tebe drahý Nebeský Otecko.