Autoškola (Jeremiáš - Príručka pre budúcich vodičov) Roboy Petrilák
Chcem sa s Vami podeliť o tom ako ma náš Pán sprevádzal pri robení vodičského preukazu. Totiž u mňa to neprebiehalo úplne „normálne“ ako pri ostatných.. ale malo to tak byť! Keď to tak zhrniem, tak na kurz som začal chodiť koncom marca a vodičák som držal v ruke až 31. 8. Celkom dlhá doba, že? Treba ale povedať, že nielen som neskoro skončil ale skoro začal, keďže 18 som mal koncom júna.
Nebudem rozoberať ako prebiehal kurz (celkom normálne) ale presuniem sa rovno k prvým skúškam. Mal som pred nimi dosť strach – ešte deň pred nimi som sa učil konštrukciu a zrovna bola doma taká „klíma“, že som sa neskutočne rozčúlil. Modlil som sa, zato aby som to spravil. Ešte pre neznalcov uvediem, že skúšky sa v súčasnosti skladajú z troch krokov – testy, cvičisko (jazda + otázky o konštrukcii), jazda v civile. Prišiel deň D – maximálny strach, ktorý po príchode „najhoršieho“ miestneho policajta nebol o nič menší. Testy – OK. Pred jazdou na cvičisku ako som už sedel v aute, som ešte pozrel na mobil a tam povzbudzujúca SMS od jednej sestry, naplnil ma pokoj a cvičisko aj konštrukciu som spravil. Potom prišla jazda v civile, myslel som si, keď som už toto všetko spravil tak spravím nejako aj tú jazdu, no nestalo sa. Policajt, ktorý sedel v aute to nechcel dať nikomu, celú cestu komentoval každý môj pohyb v aute a znervózňoval ma. So zákerným úmyslom ma doviedol na cestu, a tam mi povedal: „Odbočte doľava“. Nevšimol som si, že je tá cesta jednosmerka – čiže to znamená, že som sa pred odbočovaním mal zaradiť doľava, čo som nespravil :). A bolo po skúške.. bol som z toho dosť sklamaný.. ale zároveň rád, že mám aspoň tie testy a cvičisko, čiže na budúcej budem robiť len jazdu.
Táto skúška bola na začiatku leta a povedal som si pred ňou som si povedal, že sa od nej bude odvíjať moja nálada počas celého leta. Čo sa nesplnilo – lebo radosť, lásku, slobodu, ktorú náš Boh dáva nemôže nikto a nič, žiadna udalosť zastaviť. (amen?! ) Toto leto bol pre mňa najpožehnanejšie zo všetkých.
Prešiel mesiac + nejaké drobné a ocitol som sa pred druhou skúškou, na skupinke sme sa zato modlili. Bol som pokojný a zároveň sa vo mne nachádzal strach. Pýtal som si slovo od Boha do situácie v ktorej sa nachádzam. Zavrel som oči, otvoril Bibliu a čítam:
„Postav si míľniky, polož si smerovky, daj pozor na hradskú, na cestu, ktorou si išla. Navráť sa, panna Izrael, navráť sa do týchto svojich miest!“ (Jer 31:21)
Každému je jasné, že kontext celej 31. kapitoly nehovorí o autoškole. No náš Boh môže konať nedefinovateľným spôsobom – aj práve takýmto. Po prečítaní tohto Slova ma naplnil pokoj. Z toho veršíku som porozumel tri jasné veci – nerozumiem čo sú míľniky, mám si dávať pozor na smerovky, mam si dávať pozor na hlavnú cestu po ktorej som už predtým išiel. Prišli skúšky a bum, prejdem meter autom a ten istý policajt hovorí: „zastavte, môže ísť ďalší“. Neposlúchol som varovanie od Boha, hneď na začiatku som nedal smerovku ako znak vybočovania z chodníku na cestu. (keby sa predtým policajt nepohádal s našim inštruktorom, tak by bežne takúto chybu odpustil) Myslel som si, že budem dávať pozor na smerovky až potom ako sa rozbehnem, nie hneď ako sadnem do auta – lenže to som si ja myslel. A to je aj poučenie pre nás, že keď nám niečo Boh ukáže tak treba si nato dávať pozor od samého začiatku.
Pred skúškami som si hovoril, od toho ako sa táto situácia vyvinie závisí moja nálada, ktorú budem mať na Campfeste, ktorý začal večer, v deň skúšok. Avšak – nestalo sa! Haleluja, tento Campfest bol zo všetkých 3 ročníkov na ktorých som sa zúčastnil najlepší – nemyslím kvalitou a pod. ale tým, že Boh skrze neho v mojom živote veľmi konal a lámal putá každej poviazanosti.
Potom ako som nespravil druhýkrát tak som sa ako keby so strachom v srdci zmieril s tým, že ho nespravím ani na posledný možný – tretí krát. Tento strach ma začal zase pár dní pred ďalšími skúškami prenasledovať, dokonca keď som bol v Ukrajine (o tom niekedy inokedy) tak sa mi o tom snívalo, ako ho znova nespravím. Vždy keď som na Facebooku čítal ako niekto ďalší spravil vodičák sa mi premietla moja situácia. Myslel som si, že Boh nechce aby som ho spravil, že to nie je pre mňa – možno ma tým od niečoho chce ochrániť. Avšak zistil som, že keby Boh nechcel aby som ho spravil tak by mi nedával to slovo pred druhými skúškami - to už bol môj problém, že som to spackal. Postavil som sa strachu v mene Ježiš a Boh ma od neho oslobodil.
Deň pred tretími skúškami som si opäť pýtal slovo od Boha (rovnakým spôsobom) a opäť mi dal Boh slovo z Jeremiáša:
„Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme!“ (Jer 6:16)
Opäť to čo my Boh skrze tento veršík chcel povedať sa míňalo kontextu celej 6 kapitoly. Zrak sa mi pozeral hlavne na „odveké chodníky“. Povzbudilo že, Pán ku mne opäť prehovoril, hoci som nechápal čo to znamená, akonáhle som vo veršíku zbadal slovo „cesty“ tak som vedel, že je mi to plne adresované do mojej situácie.
V deň skúšok som bol úplne pokojný, dokonca došli aj super policajti. Až tesne predtým ako som začal písať tento článok som si uvedomil, čo tým Boh myslel.. doteraz som si to vykladal nesprávne – to nebudem teraz rozpitvávať :)
Na jazde som začínal na mieste, kde som nikdy predtým nebol. No kvôli tomu, že spomínaný policajti neboli z nášho mesta, tak kázali inštruktorovi nech naviguje on, kadiaľ máme ísť. No a ten ma viedol po hlavných ťahoch mesta – odvekých chodníkoch :)
Spravil som a Pán ma aj skrze túto situáciu naučil opäť viac mu dôverovať. Taktiež platí, čo človek rozsieva to bude aj žať – ja som sa smial bratovi, zato, že spravil vodičák na tretí krát – tak sa to stalo aj mne.
Odpustil som (nie je to o pocitoch ale o rozhodnutí :D ) aj predtým spomínanému policajtovi jeho úmysel, pretože mne bolo odpustené X násobne viac.
Nech Vám tieto slová slúžia na dobré.
Postrehy k článku