Úskalia služobností Rado Naniaš

Povolanie, podstata služobnosti

 

Úskalia služobností, 1. Povolanie, podstata služobnosti
 
Rád by som otvoril ďalšiu sériu článkov, v ktorej by som sa rád venoval piatim služobnostiam, ako ich Písmo vymenúva v Ef 4.:
 
11A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, 12aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, 13až všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej; 14aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu; 15ale aby sme, verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista; 16On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a dáva každej časti pôsobiť primerane, aby telo rástlo a budovalo sa v láske. (Ef 4.11-16)
 
Nechcem zodpovedať všetky otázky okolo služobností, skôr vás len navnadiť a inšpirovať, aby ste sa pýtali Pána ako to presne je. Chcem napísať len zopár postrehov, ktoré mi Pán ukázal, načrtnúť obraz fungovania piatich služobností v cirkvi, ako ho vidím ja.
 
Ako úvod to tejto série je vhodné prečítať si moje staršie články, v ktorých som sa okrajovo tejto téme už venoval, sú to hlavne:
 
Päť služobností v cirkvi je. Pán ich dal. Ale ani v mnohých zboroch, v ktorých kresťania veria, že majú aj dnešnej dobe fungovať, až na pár drobných výnimiek, nefungujú, pretože, cirkev chápe tieto služobnosti ako úrady, nie ako funkcie údov tela.
 
Skúsim vám vysvetliť rozdiel medzi úradom a povolaním. Dnes sú tieto dva pojmy pre ľudí prakticky synonymom, povolanie považujeme za zamestnanie, z ktorého môžeme byť prepustení, prípadne dať výpoveď. Ale Písmo takto povolanie do služby nechápe.
 
Pavol píše, že ak to, čo robí, robí nerád, dokazuje tým, že mu je to zverené LEN AKO ÚRAD (1Kor 9.17), teda ako miesto, ktoré dočasne zastáva, ale môže byť odtiaľ prepustený, a keď ako úrad, tak ho za to nečaká nebeská odmena! Prečo? Pretože úradník pracuje za mzdu, za výplatu, nie zadarmo.
 
Povolanie od Boha je však niečo úplne iné. Znamená to, že človek je VOLANÝ do niečoho, čo ho zmení, volaný od starého k novému a to takým spôsobom, že k starému sa už nie je možné vrátiť. 
Najlepší príklad je povolanie byť otcom. Do tohto povolania vkročí človek v okamihu, keď splodí dieťa a ešte pred narodením sa UČÍ starať o mamičku a jej zatiaľ nenarodené dieťa. Už v tom okamihu vníma svoju manželku ako matku a absolútne jasne priznáva existenciu dieťaťa. Všimnite si, že hoci už vkročil do povolania, ešte ho prakticky nevie vykonávať. To je niečo veľmi zvláštne a úplne odlišné od úradu, ako ho chápe svet, kde sa kvalifikácia vyžaduje ešte pred nástupom na pozíciu. Otec sa otcom učí byť za pochodu. Prečo?
 
Pretože Božie povolanie znamená ŽIŤ ho. Nie je to niečo, z čoho sa dá vziať dovolenka alebo neplatené voľno. Božie povolanie znamená pozvánku do nového života. Jediný spôsob ako z neho odísť, je - umrieť. Presne tak, ako vypadol z povolania apoštola Judáš, keď spáchal samovraždu (Sk 1.16-20). Tu je na jedinom mieste písané o Božom povolaní ako o úrade (v. 20), ale nie preto, že by to tak bolo z Božieho pohľadu, ale preto, že takto chápal svoje povolanie Judáš.
 
A práve toto je prvé úskalie služobností - že človek povolaný do tej ktorej služobnosti ju môže chápať ako prijatie do zamestnania, ako nastúpenie do úradu. A hoci môže chvíľu fungovať v danej služobnosti a všetci okolo ho tak budú chápať - rovnako ako Judáš chodil s ostatnými a vyháňal démonov a uzdravoval chorých - platí tu tá základná vec, že takýchto ľudí nečaká za ich službu odmena. Oni si nárokujú na mzdu. 
 
Keď Boh povolal kohokoľvek do povolania, nikdy nikto nebol prepustený len tak. Ak bol prepustený, zomrel. (Ak neurobil pokánie). To bol jediný spôsob ako ukončiť jeho povolanie. Presne toto platilo aj o kráľovi Saulovi, o ktorom Boh povedal, že mu je kráľovstvo odňaté a bolo dané Dávidovi. Dávid ale vedel, že nie je možné, aby vládli jednému národu dvaja králi, a tak v pokore a trpezlivosti očakával, kedy ho sám Pán posadí na trón a to sa stalo práve po Saulovej smrti. Boh pomazal Dávida už pred Saulovou smrťou, pretože vedel, že Saul pokánie neurobí.
 
Za zmienku stojí prípad, ako naložil Hospodin s kráľom Nabuchodonozorom, keď ho zhodil z kráľovského trónu na dobu siedmich rokov. A práve na tomto príklade sa zjavuje podstata pokánia. Nabuchodonozorove pokánie mu otvorilo návrat do jeho povolania. Toto sa teoreticky mohlo stať aj Judášovi, ale Pán Ježiš vedel o jeho srdci, že je synom zatratenia. Ale ďalší apoštol, ktorý zradil Pána, Peter, pokánie urobil.
 
Teda keď Pán odvoláva niekoho z jeho povolania, Písmo nám ukazuje, že pred človekom je už len jediná voľba - buď urobí pokánie z celého srdca a navráti sa do povolania, alebo zomrie. A v niektorých prípadoch už Boh dopredu hovorí, že vie o človeku, že to pokánie neurobí. Preto povedal aj o Ezauovi, povolanému prevziať prvorodenstvo po Izákovi, že ho znenávidel. Ezau predal prvorodenstvo za misu šošovice. Ohodnotil svoje povolanie na cenu jedného jedla, na cenu nasýtenia brucha. Povolanie chápal ako niečo, čo sa dá predať, mal to za úrad, ktorý je možné ohodnotiť mzdou.
 
Povolanie od Boha však nie je možné ohodnotiť hodnotami tohto sveta. Je to milosť, je to privilégium, je to život, do ktorého sme povolaní. 
Nie je to postavenie, nie je to úrad, nie je to zamestnanie či čiastočný úväzok, je to postoj srdca, je to spôsob života, je to IDENTITA, do ktorej sme povolaní.
 
A v tomto svetle by som vám rád porozprával o niekoľkých úskaliach v jednotlivých povolaniach v cirkvi. Začnem piatimi služobnosťami, v závere by som sa ale chcel venovať aj povolaniu hlavnému. Aké to je, dozviete sa neskôr.

comments powered by Disqus

O autorovi

Rado Naniaš

Rado Naniaš

Tesárske Mlyňany
Píše od 11. októbra 2009 Google

Použité verše

Ef 4,11-16, 1K 9,17, Sk 1,16-20