5. Neopúšťajme... zamilovanosť (prvú lásku) Rado Naniaš

Fú, veľká vec. Takže stačí nájsť bázeň pred Hospodinom a nájdete dvere k múdrosti. Aké ľahké. Či nie? Viete o tom, že sú dva možné spôsoby ako sa snažia ľudia túto cestu nájsť?

Áno, sú dve cesty. Je nám to všetkým jasné.

 

Ježiš Kristus je tou úzkou bránou a úzkou cestou. Lenže mnohí, ktorí prišli k Nemu a prešli úzkou bránou, nekráčajú po úzkej ceste.Všimnite si, že je tu nielen úzka brána, ale aj úzka cesta.

My všetci sme prešli úzkou bránou, ale ako môže ísť niekto pomimo úzkej cesty?

 

Viete, v Božom kráľovstve je všetko naopak ako sme zvyknutí. Keď v Ján v Zjavení plakal, že nikto nie je hoden rozlomiť pečate knihy života, anjel mu povedal: Neplač, pozri, je tu Lev z kmeňa Júdu, On zvíťazil. A Ján zdvihol oči a pozerá, pozerá, a hľadá a hľadá... a nikde žiaden lev. Ale čo videl? Baránka!

V Božích očiach je Baránok Levom, a ten, kto si myslí, že je lev, je len hlúpa ovca. Svet si myslí, že spasenie by mali dostať ľudia za dobrý život, za dobré skutky; ale v Božom kráľovstve je dané spasenie ako dar, vďaka ktorému môžeme konať skutky.

Ľudia si myslia, že o Bohu sa musia veľa naučiť, aby Ho spoznali, a tak študujú Písmo; ale Boh sa dáva spoznávať tým, ktorí Ho milujú, pretože jednoducho prijímajú Jeho lásku a milosť.

 

Toto je kľúč! Mnohí kresťania si myslia, že jednotu, výborné vzťahy v zbore medzi sebou vytvoria tak, že sa navzájom spoja v nejakých aktivitách a budú sa spoznávať, a tak aj budú bližšie k Pánovi, keď budú jednotní - ale o toto sa snažili už v meste zvanom Bábel.

Boží spôsob je však opačný - tí, ktorí Ho milujú, milujú sa aj medzi sebou, hoci sa o to vôbec nesnažili. Keďže sú jednotní s Ním, sú jednotní aj navzájom medzi sebou.

 

Tento istý kľúč je aj o poznaní Boha. Mnohí kresťania chcú Boha poznať viac, lepšie, dôkladnejšie, tak sa prihlásia na biblickú školu, alebo sa zahĺbia do Písma, a myslia si, že keď porozumejú Písmu (a úprimne túžia, aby im Duch Boží zjavoval veci), tak spoznajú Božie srdce. Zle, zle, zle, všetko zle!!!

Je to naopak - potrebujeme spoznávať Boha, osobne, skrze Jeho Ducha, v každý čas, a On nám bez námahy bude dávať porozumieť Písmu. Potom si to Písmo aj zamilujeme, ale bude to naozaj ľúbostný list a nie študijné skriptá. A budeme vedieť, o čom je, pretože UŽ POZNÁME TOHO, kto ho napísal.

Tí prví, snaživci, tí skúmajú Písma, ABY POZNALI Boha. 

 

A bázeň pred Hospodinom je tu takýchto NAUČENÝM NÁBOŽENSKÝM POSTOJOM, hoci si oni úprimne myslia, že ju majú; majú ju len odkukanú, ako by mala vyzerať. Nevyrástla v ich srdci, ale zasadili do zeme svojho srdca jej fotku z Písma. 

Na druhej strane tí, ktorí jednoducho - ako Otcove deti, nie ako doktori teológie - prijímajú Božiu lásku, ani nevedia, že nejakú bázeň majú. Oni nehľadajú bázeň, Oni hľadajú Otca. 

 

Skutkári vždy hľadajú ČOSI, čo ich priblíži k Ježišovi; deti idú rovno k Nemu.

 

A presne takto naopak je to aj s úzkou a širokou cestou. V ľudských očiach je tá úzka široká a široká úzka. Skutkári si myslia, že úzka je to, keď sa musia snažiť, odopierať si, bojovať proti sebe, všetkou silou žiť svätý život;

naproti tomu tí, ktorí túžia po milosrdenstve, dochádzajú milosrdenstva takým spôsobom, že skutkári škrípu zubami, že nie je možné, aby s týmto človekom bol Boh.

 

Nemyslite si teraz, že vravím, že kresťan nebude bojovať proti svojmu telu, sám som zažil zopár takých bojov, a na jeden si spomínam s hrôzou dodnes, trval niekoľko mesiacov, môj hriech, s ktorým som bojoval sa ma snažil ťahať naspäť, vtrepať sa mi do myšlienok, do predstáv, a ťahalo sa to za mnou ako sopeľ, až som prišiel do bodu, kedy som to musel doslova prekliať, aby to z môjho života odišlo.

 

A na tomto mieste vám chcem vysvetliť rozdiel, prečo boje dvoch kresťanov môžu na pohľad očami vyzerať rovnako, pred Bohom sú však diametrálne odlišné.

1. Prvý bojuje so svojím hriechom, pretože chce byť čistý pre Pána, aby si Ho Pán mohol viacej používať.

2. Druhý bojuje so svojím hriechom, pretože vie, že Pánovi je aj tak prijatý a v Jeho očiach čistý, a aj si ho Pán môže používať, no robí to preto, že sám seba by zo samej lásky k Pánovi najradšej vygumoval zo sveta, aby tu bol namiesto neho iba Pán, ktorý je v ňom.

 

Skúste hádať, ktorý boj je Boží, a komu z tých dvoch ešte záleží na sebe.

Tu nejde o TEN JEDEN hriech, tu nejde ani o druhý hriech... keď nebude ten, bude iný, a tretí a štvrtý... my sme proste my.

Viete, nedávno, keď som opäť v niečom padol, ako som si myslel, že ako ja, taký dlhoročný kresťan, ako som to ja mohol spraviť? Tak mi Pán krásne ukázal vďaka jednému bračekovi, že: veď áno, toto som ja! TOTO a nič iné, to som ja! To dobré vo mne, to je Pán!

Kresťan je pyšný, keď si myslí, že už bude vedieť byť dobrý. O tom hovorí Ján v slovách “kto by hovoril, že nemá hriech...”. MÁ, aj keď nevie aký! Máme ich toľko, že hrôza!

 

No, takže snaživci sa snažia ísť úzkou cestou vlastného sebazdokonaľovania, pre nich je úzka, pretože sa vzdávajú mnohých vecí, mnoho na sebe pracujú, ale v Božích očiach je široká. Prečo?

Pretože úzka cesta v Božích očiach je cesta milosti. Provokatívnej milosti, ktorá nemá problém objať v plnej láske masového vraha, kľaknúť si pred ním a umyť mu nohy. Vo vulgárnej milosti (vulgárnej pre samosvätcov), ktorá prijíma človeka takého aký je.

A keď človek prijíma takúto milosť, nechce už nič iné. ANI SEBA!

 

O čo je to užšia cesta, ako cesta odhadzovania len niektorých svojich záťaží, keď človek odhodí sám seba?

Ale veď či Pán nie takto hovoril, že kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho....?

 

A toto je jediná cesta, ako človek môže vstúpiť do bázne Božej. Nie dočítať sa o nej, ale jednoducho milovať Boha. Lebo veď to je prvé a najväčšie prikázanie, a vlastne aj jediné podstatné, všetko ostatné je v ňom - milovať budeš Boha (celým srdcom, mysľou, silou) - a dôraz je na MILOVAŤ, nie na mysľou alebo silou, ako som počul kázať jedného snaživca. 

Ak budeš milovať, bude to rásť v tebe samé, lebo Boh dáva rast - najskôr budeš milovať srdcom, potom aj mysľou a potom aj celou silou...

 

Ale na to, aby sme Ho milovali, potrebujeme nemilovať seba, svojho otca, matku, ženu, deti, brata, sestru... však? Lebo iba tak budeme môcť spoznať Jeho lásku takú, aká je.

Keď sa nedávno proti mne postavila moja manželka, ktorá v tej chvíli nerozumela tomu, čo som práve s Pánom prechádzal, On sa ma spýtal: Môže aj ona? Môže aj ona tebou pohrdnúť?

A ja som vedel, že áno, som slobodný, môže. A vtedy mi ukázal, že môj vzťah s manželkou mi On chce dať v Kristovi. Už nie, vôbec nie priamo s ňou. Jedine SKRZE Krista. V Ňom mám všetkých súrodencov.

 

Preto je nesprávne hľadať jednotu najskôr tu na zemi medzi sebou. To je hlúposť. A potom čo? Budete vyskakovať do neba?

Ja vám poviem akú jednotu si tu môžete vybudovať - BABYLONSKÚ! Budete sa snažiť vytvoriť si meno, podľa ktorého vás budú všetci poznať, vežu, aby všetci videli, kam sa majú vracať domov.

A potom sa čudujete, že si vlastne ani nerozumiete? Veď Boh vám už dávno zmiatol srdcia, každé hovorí o inom. Hovoríte rovnaké slová, stále máte Krista v hube, ale...

 

...ALE! Viete o čom to je? 

 

Vy ste si postavili Boha, ktorý vás vyviedol z Egypta, ako Izrael, keď bol mladý a ja som ho vyviedol, chceli ma vidieť, ale nechceli ma počúvať, chceli si ma držať od tela, uši si zapchávali, aby som k nim nehovoril, ale vidieť ma chceli ako stvorenie, pred ktorým by nemali strach, tak si postavili zlaté teľa povedali, že to som Ja, Boh, ktorý ich vyviedol z Egypta!

Tak aj vy ste si zlaté teľa vykresali, vaše zbory, vaši vodcovia, a na nich chcete vidieť mňa! Ale ja chcem byť zjavný v každom z mojich detí! Chcem hovoriť ku každému z vás! Neodvracajte uši!

Ale vy nepočúvnete, pretože sa vám zaľúbilo len zdiaľky o mne počuť, ale môjho ohňa sa desíte.

Nenávidím vaše zhromaždenia! 

 

Tak neopúštajme svoje zhromaždenia, alebo ako? Koho vlastne sú tie SVOJE zhromaždenia v tom verši? O tom zase v ďalšej časti...