Ahojte. Prešiel nejaký čas, aj ja som prešiel opäť nejakými vecami, a niektoré vo mne znejú a túžím ich dať von zo seba.
Svet sa rúti do šialenstva závratnou rýchlosťou a biblické proroctvá sa napĺňajú jedno po druhom. Ľudí už veselo čipujú, zavádzajú sa povinné očkovania, polícia sa mení na jednotky rýchleho nasadenia, Bilderberg group plánuje svoje ďaľšie plány ako zaviesť New World Order a cirkev sa naďalej hrá na svojom piesočku, doťahujúc sa medzi sebou ako malé a nezrelé deti.
A vonku umierajú ľudia.
V Afrike beží naplno krvilačný masaker rasizmu čiernych na bielych, pred ktorým svet zatvára oči a pritom si neuvedomuje, že je to len žatva toho, čo sa dialo dlhé stáročia v Európe a Amerike predtým, ale žiadny štát sa nepostavil s ospravedlnením, ani Nemci za holokaust, aj RKC vyhlásenia o omyloch cirkevných otcov sú na hony vzdialené od pravého pokánia a ľútosti nad spáchanými zverstvami, v ktorých sa veselo pokračuje.
Nemyslím si, že vo svojom blogu tieto veci vyriešim. Ale s absolútnou istotou viem, kto to všetko vyriešiť môže a aj v pravý čas všetko uprace tak, ako má byť.
Ježis Kristus. Ponížený, zbitý, opovrhnutý, mučený, ukrižovaný. Za každého jedného z nás. Za mňa. Za teba.
Vzkriesený, vyvýšený Kráľ, plný pravdy, milosti a lásky, spravodlivý a trpezlivý. Mocný bojovník s divokým srdcom. Nespútaný vo svojej láske, múdrosti a moci.
Túžim prehovoriť, vydať zo seba to, čo mám v sebe, aby sa veci pohli. Túžim, aby Boh súdil nás – cirkev i ľudí zo sveta. Aby Jeho súd dnes bol na spasenie mnohým pre večnosť. Túžim, aby sme poodstrihávali nitky, ktoré nás ešte pútajú k svetu a s odhodlaním v srdci vykročili do dobrodružstva posledných dní, ktoré – ako verím – sú predo dvermi.
Túžim, aby Pán už prišiel.
סל"ה בן ישוע