• Home/
• Blog/
• Peter Chylik/
• Ďalšie sny, Janka

Ďalšie sny, Janka Peter Chylik

tretí sen, ktorý som mal bol dosť čudný. za našou dedinou priplávala loď s pirátmi, bolo ich asi 300. nebola to však žiadna romantika, zúrivý zločinci, vrahovia ktorým robilo zabíjanie a mučenie radosť.ľudia z dediny sa to dozvedeli a utekali proti nim bojovať, každý zobral to čo mal poruke. sekery, motyky...
bolo na nich vidieť odhodlanie. povzbudzovali sa navzájom, mne však bolo viac než jasné že proti pirátom nemajú žiadnu šancu.ja som to pozoroval z dvora a aj keď som túžil ísť s nimi,mal som strach, tak som sa iba prizeral spoza záhrady ako idú v ústrety smrti. vtom som videl v tej záhrade nejakých cudzích ľudí, a bolo mi nejak jasné že sú to niečo ako rytieri,bojovníci.vedel som že prišli nejakou malou loďkou. boli v tmavých šatách. mali zbrane a ja som vedel že oni by, aj keď ich bolo iba pár, asi 4-5, tých pirátov porazili. išiel som za nimi a spýtal sa ich prečo tým ľuďom nepomôžu.na zemi mali poukladané meče.jeden som zodvihol a povedal, vy máte zbrane a tí ľudia nemajú nič.povedali my že oni ešte nemôžu zasiahnuť.keď som chcel ten meč vrátiť na miesto medzi ostatné tak mi jeden povedal aby som si ho nechal.
tak som išiel aj s tým mečom ďalej do záhrady. bolo mi jasné z celej dediny iba ja mám zbraň ktorou sa dalo bojovať proti tým pirátom, no napriek tomu som mal stále veľký strach. hľadal som ešte niečo, ešte nejaký nôž alebo niečo podobné. vedel som že aj keď mám meč tak neviem s ním bojovať a niečo mi chýba.
tak to aj skončilo. moc som tomu snu nerozumel, no veľmi som sa cítil zahanbený kvôli mojej zbabelosti.

naďalej som sa sa staral o mamu a začal som chodiť medzi priateľov komunity cenacolo s tým že až mamu dochovám vstúpi medzi nich.majú domy po celom svete, chodí sa tam min.na tri roky a potom niektorí idú ma misie, väčšinou brazilia a peru,kde sa starajú o deti z ulice. naďalej som sa modlil každý večer a mal som z toho radosť.

Mata Hari ma však aj naďalej prenasledovala telefonicky. ja som sa snažil o to aby pochopila že je koniec. medzitým som sa zoznámil s Jankou, aj dnes sme spolu. po jednom telefonáte s M.H. som bol nejak naradostený, zdalo sa, že mi už dá pokoj, že konečne pochopila. bolo to večer, mamu som už dal spať, tešil som sa, že sa pomodlím a idem aj ja do postele. len čo som si však kľakol a začal sa modliť ocitol som sa niekde mimo. predo mnou bola nejaká postava z ktorej som cítil smútok a ja som vedel že je to Pán Ježiš a že odo mňa odchádza.
bol to ten istý ktorý ma zachránil v sne v ktorom som padal do tmy. neskutočná bolesť ma celého úplne ochromila, asi sa mi zastavilo srdce, nemohol som sa nadýchnuť, iba som plakal a prosil Pána aby mi dal čas, aby som mohol odčiniť všetko čo som napáchal. za slovíčko nádeje by som išiel okamžite bosí aj na severný pól. bolesť však neustávala a až keď som začal prosiť za mojich blízkych tak sa bolesť zmiernila. asi tri dni som sa nevedel z tohoto zážitku spamätať, z izby som vychádzal iba kvôli mame a neustále som plakal.

nerozumel som tomu, veď som sa snažil polepšiť a myslím že už vtedy som mal v pláne ísť na spoveď a pristupovať ku eucharistii, čo som aj splnil, rozišiel som sa s Jankou a rozhodol že budem žiť v čistote.

mama mala pred smrťou rôzne vidiny, no asi z choroby. hneď ako zomrela, bol som pri nej iba ja a odprevádzal som ju ružencom Božieho milosrdenstva. hneď po pohrebe som začal pracovať na tom aby som vstúpil do tej komunity.
po všetkých vybavovačkách ma brat, ten gambler, odviezol do chorvátska a po troch dňoch na penzióne som vstúpil do cenecola. bolo to práve na deň veľkej gospi, jeden z najväčších kat.sviatkov. všetci sa tomu divili, pokladali to za poctu, veď táto komunita je vedená práve v duchu démona Kráľovnej nebies.

jednou z túžob členov komunity je dostať sa do domu tejto komunity v Medžugorí kde sa tento démon zjavuje, no to som vtedy ešte nevedel. 8 mesiacov som sa potom klaňal a modlil práve k tomuto démonovi tri krát denne, s toho raz na kolenách. aj keď som sa snažil o duchovný život, cítil som sa stále viac prázdny a po ôsmych mesiacoch som to vzdal a vrátil sa domov.

po príchode mi oznámili že mi zomrel ten brat, gambler, ktorý ma do tejto komunity odviezol. nedali mi to však vedieť. platia tam reholné pravidlá. žiaden kontakt zo svetom.

po návrate som sa hneď zamestnal na lodi. prestal som sa aj napriek predsavzatiam modliť a vrátil som sa k predošlému životu, aj keď to už bolo troška iné. niečo sa vo mne zmenilo, napr. vždy som mal problém zo ženami, nedokázal som byť verný aj keď som sa snažil.
moje modlitby asi boli vypočuté a Pán ma toho zbavil, aj keď neviem kedy sa to stalo. vidím to iba ak sa porovnám, čo je dnes a aký som bol pred pár rokmi.
pomaly som sa pozbieral aj finančne, no do kostola som prestal chodiť. neskôr som zavolal Janke a ona ma prijala. dodnes sme spolu.