• Home/
• Blog/
• Peter Chylik/
• Stretnutie s letničnými

Stretnutie s letničnými Peter Chylik

moja túžba po duchovnom živote však vo mne pretrvávala, no nevedel som čo mám robiť, či sa nevrátim naspäť do komunity.
po dvoch rokoch firma kde som pracoval predala zopár lodí a ja som dostal výpoveď. celkom sa mi to hodilo, boli to osobné lode a pracuje sa tam 6 týž.na lodi, 2 týž.doma, čo sa mi moc nepáčilo.
hľadal som si niečo iné na brehu aby som mohol byť viac s Jankou. bol som práve v Žiline, robil som si kurz sbs, keď ma oslovil plagát s P.Gammonsom, tak som sa tam išiel pozrieť.

zrazu som našiel niečo čo som už roky hľadal. dlho som si kládol otázky ako to robili prví kresťania, že sa tam diali divy a zázraky , uzdravovania...a zrazu som zistil že sú aj iné cirkvi ako evanielici a katolíci. možno to vyznie čudne že som to zistil až po rokoch hľadania. začal som postupne prijímať to čo hlásali. bol som prekvapený, keď mi na otázku že koľký hovoria v jazykoch odpovedali že všetci.veril som aj evanieliu prosperity,zatúžil som patriť medzi takýchto ľudí. cez internet som sa zoznámil s jedným človekom zo Slova Života a hneď ako sa dalo dal som sa pokrstiť. večer pred krstom som bol uňho, modlili sme sa a on sa potom snažil o privolanie Ducha Svätého. bolo mi to trochu divné, vedel som že sa nič neudeje. na druhý deň som sa nechal pokrstiť.

ešte pred krstom som mal divný zážitok, práve sme oslavovali Jankine a bratové narodeniny, trošku sme sa pochytili v rámci debaty so švagrinou, ja som hájil Pána Ježiša, ona bola proti, hlási sa k ateistom. mal som už aj niečo vypité keď, to sme sa už rozchádzali, som sa začal veľmi smiať. Janka sa ma až zľakla, no ja som sa potom vonku začal modliť. bolo to v novembri, ja som sedel na studenom schodíku a modlil som sa na hlas. na chvíľu som sa zarazil, mám občas problém so zlatou žilou, no uvedomil som si, že teraz mi nič nehrozí. nedokázal som to nijako ovplyvniť, išlo to zo mňa, no nebol som to ja. ako by som bol iba nástroj. tiež som pociťoval strach, aj keď to bolo iné ako strach ktorý bežne poznám. možno by som to nazval bázeň.toto sa stalo ešte pre krstom.

po krste môj krstný otec na mňa dosť naliehal aby som chodil do cirkvi v Púchove, no ja som začal chodiť tu do bratskej cirkvi.veľa som čítal na internete a postupne sa mi začali otvárať oči, v akých bludoch katolíckej cirkvi som predtým žil.postupne ma, verím že Pán Ježiš, priviedol aj na túto stránku. tak som spoznal aj Teba a som Ti vďačný že si mi pomohol a bol aj svedkom môjho pokánia a vyznania o tom ako som bral z Pánovho a dával démonom.(myslím Kráľovnej nebies).

tiež som začal navštevovať letničných, snažia sa tu založiť zbor, no po jednej skúsenosti som tam prestal chodiť. neviem či som pokrstený Duchom Svätým, nehovorím v jazykoch, aj keď som po tom túžil aby som bol ako ostatní, aby som niekam patril, do nejakého spoločenstva. naposledy keď som tam bol tak tam bol jeden známi pastor, vkladali ruky na nás nových a všetci padali. ja som vedel že nepadnem, tak som si aspoň sadol. zahral som to. potom ako sme povedali modlitbu spasenia žiadali odo mňa aby som prehlásil že som spasený, no ja som nemohol, a tak som tam prestal chodiť.

či som spasený neviem, alebo tomu nerozumiem čo to znamená. po čom však túžim je, zasa byť pri nohách Pána Ježiša a modliť sa tak ako som sa modlil v ten novembrový večer.
veľmi sú mi blízke kázne Paula Washera.

ak uznáš že by to čo som napísal bolo niekomu na prospech tak to zverejni,ak nie, tak to jednoducho vymaž.
nech Tvoje kroky i naďalej vedie Pán Ježiš.