krestan.sk

Druhý deň (8.12.2011) mi volala Linda, či by Silvia nemohla po obede aj s deťmi zostať u nás, a že večer si pre ňu prídu rodičia a zoberú ju k sebe. Priznám sa a zahanbil som sa preto, že v prvom momente, keď mi to Linda oznámila sa na krátko vo mne objavil pocit, že to naruší moje poobedné, popracovné pohodlie - ale veľmi rýchlo ma Duch usvedčil z toho a pohodlie som zahodil za hlavu.

Narodila som sa v rodine, kde sme ako rodina chodili do kostola, od mala, chodila som aj ja, ako dieťa som počula o Ježišovi, aj som v Neho verila, počula som svedectvá, ako sa niektorí obrátili, a tak som rozmýšľala, že teda sa môžem rozhodnúť ísť viac za Ním, až niekedy v dospelosti (keďže aj také svedectvá som počula), teda verila som v Neho, aj som znášala nejaké utrpenia, ale nebola som nejaká zapálená pre Neho. Bola som také tiché dieťa.

Ahojte. Preživam radosť v srdci, opäť som mala iný plán, ale Pán ma posadil, že ideme písať, tak som tu. Sláva Ti Pane. Chcela by som sa s vami podeliť o to čo urobil Pán pre mňa. My ženy máme každý mesiac svoje dni.. Ja to nazývam, že dovolenka. Každý mesiac som to brala ako samozrejmosť. Príde. Odíde. Lenže, nemusí to byť samozrejmosťou.

V roku 2000 som mala obdobie na ktoré nikdy nezabudnem. V mojom živote bol hriech- vášeň ktorá ma ničila, a spôsobovala totálny rozklad mojej duše, a kradla mi vieru. Milovala som muža-kňaza, a to, že sme nepoznali ani jeden cestu von, cestu k slobode robilo náš vzťah ešte chorším. Ako v zlých filmoch kde takáto chorá vášeň zničí človeka a jeho okolie vidí, ako trpí a trpí s ním.