Biblia

V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chíra.

Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej.

Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér.

Znova počala, porodila syna a nazvala ho Ónan.

Opäť porodila syna a dala mu meno Šéla. Bolo to v Kezíbe, keď ho porodila.

Júda dal Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorá sa volala Támar.

Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život.

Potom povedal Júda Ónanovi: Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo.

Ónan však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka.

Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil.

Vtedy povedal Júda svojej neveste: Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šéla. Povedal si však: Len aby nezomrel ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca.

Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel so svojím priateľom Chírom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny.

Vtedy oznámili Támar: Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.

Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Támar totiž vedela, že hoci Šéla už dospel, nestala sa jeho ženou.

Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár.

Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: Dovoľ, prosím, vojsť k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?

On odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.

Júda sa jej spýtal: Čo ti mám dať do zálohu? Odpovedala: Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke. Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala.

Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.

Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju.

Vypytoval sa tamojších ľudí: Kde je tá zasvätená neviestka, ktorá bola na ceste do Énajimu? Odpovedali mu: Tu nebola nijaká zasvätená neviestka.

Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: Nijaká zasvätená neviestka tu nebola.

Júda povedal: Nech si to kozľa nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej to kozľa poslal, ty si ju však nenašiel.

Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala. Júda povedal: Vyveďte ju a upáľte!

Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som z muža, ktorému patria tieto veci, a dodala: Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica.

Keď sa Júda na to pozrel, povedal: Ona je čestnejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šélovi. Potom sa už s ňou nestýkal.

Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá.

Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: Tento vyjde prvý.

On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: Akou trhlinou si sa predral? Preto mu dala meno Perec.

Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach.