Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom cez prorokov.
V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet.
On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach.
Stal sa o toľko dôstojnejším ako anjeli, o koľko vznešenejšie je jeho meno, ktoré zdedil.
Veď komu z anjelov Boh povedal: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil? Ja budem jeho otcom a on mi bude synom?
A keď uvádza Prvorodeného na svet, znova hovorí: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli!
O anjeloch hovorí: Svojich anjelov robí vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi.
O Synovi však: Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho práva je žezlom tvojho kráľovstva.
Miloval si spravodlivosť a nenávidel neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania nad tvojich druhov.
A ešte: Ty, Pane, si na začiatku založil zem a nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostávaš; a všetci zostarnú ako odev
a zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky neprestanú.
A kedy ktorému z anjelov povedal: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám?
Vari nie sú všetci služobnými duchmi poslanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?