Biblia

Po Jozuovej smrti sa Izraeliti pýtali Hospodina: Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Kanaánčanom?

Hospodin odpovedal: Nech vytiahne Júda, veď jemu som vydal krajinu do rúk.

Nato požiadal Júda svojho brata Šimeóna: Poď so mnou bojovať proti Kanaánčanom do môjho vylosovaného podielu. Potom pôjdem i ja s tebou do tvojho vylosovaného podielu. Šimeón šiel teda s ním.

Júdovci vytiahli a Hospodin im vydal do rúk Kanaánčanov i Perizzejov a pobili v Bezeku desaťtisíc mužov.

V Bezeku našli Adoníbezeka, bojovali proti nemu a porazili Kanaánčanov i Perizzejov.

Keď sa Adoníbezek dal na útek, prenasledovali ho. Chytili ho a odťali mu palce na rukách i nohách.

Vtedy Adoníbezek povedal: Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách i nohách zbieralo omrvinky pod mojím stolom. Ako som robieval ja, tak mi odplatil Boh. Odviedli ho do Jeruzalema a tam zomrel.

Júdovci sa dali do boja proti Jeruzalemu a obsadili ho; obyvateľov pobili mečom a mesto podpálili.

Potom Júdovci išli proti Kanaánčanom, ktorí bývali na pohorí, v Negeve a na Nížine.

Keď Júdovci vyšli proti Kanaánčanom, ktorí bývali v Hebrone — Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba — porazili Šéšaja, Achímana a Talmaja.

Odtiaľ šli proti obyvateľom Debíru. Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer.

Káleb povedal: Kto porazí Kirjat-Séfer, tomu dám svoju dcéru Aksu za ženu.

Obsadil ho Otníel, syn Kenazov, mladší brat Kálebov, a dal mu svoju dcéru Aksu za ženu.

Keď prišla k nemu, naviedla ho, aby žiadal od jej otca pole. Zosadla z osla a Káleb sa jej spýtal: Čo si praješ?

Ona odvetila: Daj mi dar. Keďže si ma vydal do krajiny Negevu, daj mi aj vodné pramene. Káleb jej dal horné i dolné pramene.

Synovia Kénitu Chóbaba, Mojžišovho tesťa, vyšli s Júdovcami z Mesta paliem do Judskej púšte v Negeve pri Aráde, kde sa usadili medzi tamojším ľudom.

Júda však šiel so svojím bratom Šimeónom, pobili Kanaánčanov, ktorí bývali v Cefate a toto prekliate mesto úplne zničili. Preto sa toto mesto volá Chorma.

Júdovci obsadili Gazu i s okolím, Aškalón s okolím a Ekrón s okolím.

Hospodin bol s Júdom. Ten obsadil pohorie, ale obyvateľov údolia nemohol vyhnať, lebo mali železné vozy.

Kálebovi dali Hebron, ako prikázal Mojžiš. Ten vyhnal odtiaľ troch Anákových synov.

Jebúsejov, obyvateľov Jeruzalema, Benjamínovci však nevyhnali. Preto Jebúseji ostali bývať s Benjamínovcami v Jeruzaleme až podnes.

Aj Jozefovci tiahli nahor do Bételu a Hospodin bol s nimi.

Jozefovci preskúmali Bétel; mesto sa predtým volalo Lúz.

Keď stráže zbadali muža vychádzať z mesta, vyzvali ho: Ukáž nám, kade možno vniknúť do mesta, a dáme ti milosť.

Keď im ukázal miesto, kade možno vniknúť do mesta, a keď mečom dobili mesto, prepustili ho i s celou jeho rodinou.

Onen človek odišiel do krajiny Chetitov, postavil mesto a dal mu meno Lúz; tak sa menuje až dodnes.

Menašše si nepodmanil obyvateľov Bét-Šeánu ani priľahlé dediny, ani Taanak s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Dóru s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Megidda s priľahlými dedinami; a to umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine.

Keď však Izrael zosilnel, donútil Kanaánčanov k robotám, vyhnať ich nevládal.

Efrajim nevyhnal Kanaánčanov, ktorí bývali v Gézere. Kanaánčania zostali bývať medzi nimi.

Zebúlun nevyhnal obyvateľov Kitrónu ani obyvateľov Nahalólu, a tak Kanaánčania zostali bývať medzi nimi a museli vykonávať nútené práce.

Ašér nevyhnal obyvateľov Akka ani obyvateľov Sidonu, Achlábu, Akzíbu, Chelby, Afíku a Rechóbu.

Ašérovci zostali bývať medzi domorodými Kanaánčanmi, lebo ich nevládali vyhnať.

Naftáli nevyhnal obyvateľov Bét-Šemeša ani obyvateľov Bét-Anátu. Tak býval medzi domorodými Kanaánčanmi, ale obyvatelia Bét-Šemeša a Bét-Anátu museli vykonávať nútené práce.

Amorejčania vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia.

Amorejčania teda zostali bývať v Har-Cherese, Ajjalóne a Šaalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli vykonávať nútené práce.

Územie Amorejčanov siahalo od Akrabímskeho výstupu, od Sely nahor.