Biblia

Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich?

Našim listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,

a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.

A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.

Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha,

ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.

A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,

jako by potom nemala byť služba Ducha slávna!

Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!

Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha.

Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve.

Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť,

a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť.

Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje.

Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci;

ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.

A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda.

No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.