Čo je evanjelizácia?

Čo si predstavuješ pod pojmom evanjelizácia? Čo dnes chápeme, keď hovoríme, že ideme evanjelizovať? Čo o tom hovorí Božia Slovo?

Jediné miesto, kde slovenské preklady obsahujú slovo evanjelizovať je v Sk 14,6-7 v Roháčkovom preklade: utiekli dolu do miest Lykaonie, do Lystry a Derby, a do okolia a evanjelizovali tam.

Grécke slovo ευαγγελιζω [euaggelizô] znamená ohlasovanie radostnej zvesti, spomína sa na 55 miestach v Novej Zmluve [1].

Radostná zvesť sa oznamuje slovom. Je to správa o záchrane. Prvý zvestovateľ v Novej Zmluve bol anjel Gabriel Zachariášovi (Luk 1,19). Podstatou slova evanjelizovať je teda oznámiť radostnú novinu.

Dnes si pod pojmom evanjelizácia predstavujeme celú sprievodnú akciu, ktorej maličkou časťou je oznamovanie slova. Rozširujeme tak význam a vlastne meníme podstatu evanjelizácie.

Prvá evanjelizácia podľa našich predstáv sa odohrala v Jeruzaleme v Sk 2 kap. Peter kázal a obrátilo sa 3000 ľudí. Wow! To je sila. Kto by si to neprial vidieť dnes? Táto evanjelizácia však v Písme vôbec takéto pomenovanie nenesie. Peter s apoštolmi neroznášali pozvánky, ani kapela chváličov nehrala nadupané izraelské piesne. Ale: "A keď povstal ten hlas, sišlo sa množstvo..." (Sk 2,6) Duch Svätý zostúpil a ľudia sa zbehli. Boli celí zmätení a nevedeli, čo sa deje. Peter s jedenástimi, keď videl, ako sa zbehli, akí sú zmätení, zastal si pred nich a povedal im, čo sa stalo. Duch sám pritiahol ľudí a použil si Petra, aby im oznámil, čo chcel. Výsledok? Tritisíc obrátených!

My však dnes roznesieme pozvánky, prídeme na námestie, rozložíme aparatúru a začneme hrať nejakú hudbu, ktorá má ľudí prilákať. Môže to byť čokoľvek, myslíme si, že mladým treba zahrať dobrý rock, aby sme ich zaujali. Už to nie je Duch Svätý ktorý ich má pritiahnuť, ale naša hudba. Myslíme si, že čím viac sa im budeme prispôsobovať, tým skôr prídu.

Áno, aj Pavol v pohanskom chráme dal predohru:

Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Mužovia Atéňania, podľa všetkého vidím, že ste vy neobyčajne nábožní ľudia. Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.

Sk 17,22-23

On sa však neprispôsoboval im, ale naviazal na to, kde sa oni nachádzali a do toho im dal svetlo. Chytil sa príležitosti, do ktorej ho Duch Svatý priviedol. Nezačal sa klaňať aténskym modlám, aby ho počúvali, ale použil situáciu a zvestoval im Krista.

Zažil som veľa evanjelizácií, osobne som sa podieľal aj na malých aj na veľkých. Väčšina (ak nie všetky) prebiehala podľa rovnakého scenára. Nikde však taký scenár nevidím v Novej zmluve. Kamkoľvek prišli učeníci, zvestovali evanjelium. Niekde prišli do synagógy a zvestovali tam. Niekde uzdravili niekoho a keď sa zišli ľudia, zvestovali im. Niekde ich išli kameňovať, či pobúrili zástupy, tak zvestovali tam. Potom chceli Pavla zabiť a on zvestoval všade, kam ho priviedli, pred vladárov, či strážnikov. Všade sa niečo dialo, pripravené ako predohra od Ducha Svätého. Pavol nesedával s ostatnými a nelámal si hlavu, ako zasiahnu ľudí evanjeliom, ale Pán chodil pred ním a pripravoval situácie, kde Pavol nemohol inak, ako zvestovať ho.

Peter nezvolal Jeruzalem, aby kázal, ale ľudia sa zbehli, tak im zvestoval vysvetlenie. Peter rovnako ako neskôr Pavol v Aténach: využili príležitosť, ktorú im Pán dal.

Nerobili žiadnu ľudskú snahu, aby zvestovali evanjelium, ale: na mieste, kde im Pán poslal ľudí otvorili ústa a ON hovoril skrze nich. NIKTO si nemohol robiť zásluhy, keď sa obrátilo v ten deň 3000 duší.

Naše smiešne divadielka sú úplne ľudské snaženia kopírovať to, čo Duch zariadi úplne bez námahy. Robíme ich však často úplne márne. Ak nenasledujeme Pána v každodennom živote, kamkoľvek by išiel, ťažko sa ocitneme v situácii, kde bude potrebné vydať počet a svedčiť o ňom. Ak sa aj ocitneme, nebudeme na to pripravení, pretože naše srdce zaplnené vlastnými starosťami nebude schopné vydať o ňom svedectvo.

Skutočná evanjelizácia je možná iba tam, kde srdce horí pre Pána. Ak má horieť, musí najprv zhorieť to, čo sme doň dali my. Drevo, papier, slama.. Vlastná snaha, naše ambície, ciele.. Až keď sa srdce vyprázdni, Pán ho naplní tým najlepším palivom: olejom Ducha Svätého, ktorý horí čistým a svätým plameňom. Toto je to svetlo, ktoré pritiahne ľudí. To je to, čo svedčí o Božej moci v našich životoch.

1 Použitý zdroj:  Analytical Concordance of the Greek New Testament