Ako verím - 2. Viera
Matúš 18,3: A povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.
Pred pár dňami sme pri rozhovore pri obede s našimi dcérkami spomenuli ich prababičku, ktorá už nie je medzi nami. Staršia dcérka mala vtedy 1 rok, tak sme jej hovorili o tom, ako ju mala rada a že je s ňou aj odfotená. Veľmi bola na ňu zvedavá, a tak som vyhľadal album a strávili sme nejaký čas prezeraním fotiek našich detí z ich bábätkovských čias. Strašne sa im tie fotky páčili, hlavne mladšej dcérke (2,5 r.), ktorá nadšene vykrikovala na manželku: „Pozri, mami, to je Zuzka!“. Takto sa predháňali, ktorá o sebe povie, čo na fotke robí, s kým tam je. To podstatné nám Pán dal poznať trošku neskôr (cez moju manželku), keď sme si uvedomili, s akou samozrejmosťou tie malé deti rozprávali o tom, že to oni sú na fotkách. S akou neuveriteľnou radosťou! A to sme im povedali iba my, že oni sú na fotkách, keďže si samé nemohli pamätať. To im úplne stačilo. Keďže nám verili, mohli o tých fotkách rozprávať bez najmenších pochýb!!!
Viera je základ všetkého a ako je napísané, to je ten jediný Boží skutok - vierou sme zachránení. Zdá sa to ako niečo, o čom sa vôbec nič nedá napísať a rozhodne je to vec, kde by sme si jeden myslel, že každý kresťan má v tejto veci rovnaký postoj. A pravda je aj tu inde...
Viete, zhodli sme sa aj s manželkou, že to, čo predchádzalo deň 24.7., bolo práve niečo, kde nám istí kresťania aj pre náš málo pevný postoj akoby schladili, zvlažili, spochybnili našu vieru. Nechápte ma zle, oni o tom ani netušili a vôbec to nebolo tak, že by cielene šli po tom, aby nás pripravili o vieru, ale tým, že spochybnili spôsob ako veríme, dostali sme sa do štádia, kde sme si začali klásť otázku: „Tak bolo to od Pána, nebolo to od Pána...“ Kedy je čo skutočne od Pána a či to nie je len naša sugescia.
Žid 11: 1A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia. 2Lebo v nej dostali svedectvo starší predkovia.
Viete, ja to vidím tak, že viera je skutočne podstatou všetkého. Podľa mojej skúsenosti, neexistuje človek, ktorý by niečomu neveril. Dokonca aj ateista verí, lebo musí minimálne veriť, že nič nie je, že svet vznikol veľkým treskom a pod. Aj Mohamedáni veria v Alaha, Budhisti v reinkarnáciu atď., atď. Rozdiel je ten, že my znovuzrodení kresťania veríme v pravého Boha Otca, i Syna i Ducha Svätého, lebo sme to prijali vierou a mnohí (chvála Bohu aj ja) aj osobnou skúsenosťou neustáleho poznávania živého Boha. A tu sme kresťania opäť rôzne na tom... čo je aj pochopiteľné, lebo každý má dar inej miery viery... lenže namiesto toho, aby sme sa vzájomne povzbudzovali, často ostaneme pri tom, že sa vzájomne akurát tak spochybňujeme...
Nebudem písať o tých, ktorí veria v Boha obrazného, vyobrazeného - v skutočnosti ho nepoznajú, len sa rozumom priklonili k tomu, že asi teda nejaký Boh je. A nebudem hovoriť ani o tých, ktorí vidia vieru inak, teda filozofujú o mlčiacom a tichom Bohu, či cez skutky sa snažia nejako zapáčiť, alebo sa snažia cez presné až často zotročené dodržanie každej vety v Písme, ale bez Ducha (teda žijú v otroctve zákona - ale o tom ako verím v tejto oblasti, napíšem v inej časti)...
Poviem, len to ako verím ja: Verím v živého a skutočného Boha. Verím v Boha, ktorý sa ku mne prihovára nielen cez Písmo Sväté, ale pošle mi napríklad dodávku s nápisom: Ježiš ťa miluje, ukáže mi, že aj kvôli mne môže zastaviť dážď a búrku, verím v Boha, ktorý mi zjaví odpoveď, keď sa pýtam, verím v Boha, ktorý mi pre poučenie pošle do cesty žobráčku... Verím v Boha, ktorý je pri mne, hovorí na mňa, odpovedá, karhá ma, verím v Boha, ktorý sa ku mne prihovorí aj cez vaše príspevky, verím v Boha, ktorý ma sám dovedie napríklad ku krstu a ktorého cítim aj vtedy keď píšem ja... Verím v ŽIVÉHO BOHA!!
Istý kazateľ mi nedávno písal, že videl na mne už od začiatku v mojom postoji akúsi subjektivitu... Viete, ak je to pravda, tak som už od začiatku poblúdil a všetky moje zjavenia, dodávka, poznanie z Písma, všetky odpovede boli len mojou sugesciou a keďže som sa vždy modlil k Bohu a to intenzívne a často a stále a stále znovu za tú istú vec v pokore, tak ak to teda bola sugescia, tak Boh neexistuje a ja nemám jediný dôvod veriť. Pretože sedieť a počúvať ako mi niekto vysvetľuje a vykladá Písmo Sväté by bolo pre mňa zbytočné... Čítať viem aj ja a ako verím, Ducha Božieho mám tiež, keďže som znovuzrodený... Takže čo poviem? Nedávno mi Pán povedal cez Písmo:
1Tim 4: 11Prikazuj to a uč! 12Nech nikto nepohŕda tvojou mladosťou, ale buď príkladom verných v slove, obcovaní, v láske, v duchu, vo viere, mravnej čistote. 13Dokiaľ neprijdem, buď bedlivý čítania, napomínania, učenia. 14Nezanedbávaj daru milosti, ktorý je v tebe a ktorý ti je daný proroctvom so vzkladaním rúk starších sboru. 15Na to maj starosť, v tom buď, aby tvoj pokrok bol zrejmý vo všetkom. 16Maj pozor na seba i na učenie, zotrvávaj v tom. Lebo keď to budeš robiť, zachrániš aj seba aj tých, ktorí ťa počúvajú.
Ak by som to všetko, čo mi ten brat v Kristovi povedal, pripustil, nemusím vôbec veriť, ale ja to NEPRIPUSTÍM, lebo poznám živého Boha... všetko, čo sa v mojom živote v kráčaní s Pánom stalo, je dôkaz, že Boh je skutočný a dal mi tu možnosť to rozoznať podľa ovocia, ktoré je v mojom okolí viditeľné (to nie je moja sláva, to je Jeho sláva, ja som len mohol vidieť, lebo každým oslávením Pána sa aj mne upevnila viera) - Pán mi dal ukázať, že patrím Jemu... A keďže Ho milujem, tak mu nemôžem neveriť, že na tých „fotkách bábätka som ja“.
A to neznamená, že som aj nechybil... chybil a Pán mi to aj dal poznať... ale nestratím vieru pre neveru iných, nestratím vieru preto, že niekto neverí, že iného Pán môže inak viesť, že Pán je zvrchovaný aj učiť, aj vyberať kto ako bude kráčať... To je moja viera a teraz pevnejšie, ako predtým budem stáť za tým, čo mi Pán dal poznať... A ešte jedna vec: ak poviem, že Pán mi dal, Pán mi ukázal etc., tak Pán to ukázal predovšetkým mne... a ak to cez príspevky ukazuje ďalším, tak len preto, že Duch vo vás to rozlišuje aj pre vás... Takto verím
