Ako verím - 5. Biblia, resp. Božie Slovo

Na to, aby si prijal Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa, nepotrebuješ byť intelektuál, nepotrebuješ dokonca ani vedieť čítať, nepotrebuješ ani zrak a nepotrebuješ ani sluch. Na to, aby si prijal a uveril, ti stačí otvorené srdce. 

Istý kazateľ mi napísal: „musel by som obísť svoje svedomie, ktoré som dal pod autoritu Písma a prostredníctvom Písma nakoniec pod autoritu Pána“

Písať o Svätom Písme inak ako v bázni a v obrovskej úcte k Slovu Boha sa podľa mňa ani nedá a verte, že mal som a mám obrovskú bázeň pred tým, čo napíšem. Bol by som veľmi nerád, aby čo i len jedno jediné slovo v tom, čo píšem bolo niekomu na pomýlenie alebo ho zmiatlo. Ale ako verím, Pán ma viedol pri písaní a vás povedie pri čítaní. 

Písmo Sväté, celé ako ho poznáme, považujem za Slovo vdýchnuté samotným Bohom. Čítam Písmo Sväté prakticky každý deň ako Slovo môjho Pána, a tak verím, že môj prístup je v pokore a bázni, ale zároveň v láske k Autorovi (aby ste pochopili, Biblia je len kniha - zväzok uviazaných papierov, ale dôležitý je pre mňa jej obsah (Slovo) a Autor - Boh). To, že v dnešnej dobe môžeme čítať Bibliu (a to dokonca v našom jazyku), považujem za úžasný dar tejto doby, pretože nebolo tomu tak vždy. Avšak, nechápem Písmo ako nutnosť, ktorá nás spasí:

Žid: 111A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia. 2Lebo v nej dostali svedoctvo starší predkovia.3Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí. 4Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť než Kain, ktorou to vierou dostal svedoctvo, že je spravedlivý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zomrúc, ešte hovorí. 5Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedoctvo, že sa ľúbi Bohu. 6A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom. 7Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere. 8Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Bôh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide. 9Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia. 10Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Bôh. 11Vierou i sama Sára dostala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za verného toho, ktorý zasľúbil. 12Preto sa ich aj z jedného, a to už umŕtveného, naplodilo množstvom jako hviezd na nebi a jako nesčíselného piesku na brehu mora. 13Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčeni o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi. 14Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť. 15A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa. 16Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto. 17Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia, 18a ktorému bolo povedané: V Izákovi sa ti bude volať semä, 19rozumujúc tak, že Bôh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve. 20Vierou (tiež) o budúcich veciach požehnal Izák Jakoba a Ezava. 21Vierou Jakob zomierajúc požehnal každého zo synov Jozefových a poklonil sa na vrch svojej palice. 22Vierou Jozef dokonávajúc zmienil sa o vyjdení synov Izraelových z Egypta a prikázal o svojich kostiach. 23Vierou Mojžiš, keď sa narodil, ukrytý bol tri mesiace, od svojich rodičov, pretože videli dieťa, že je krásne, a nebáli sa rozkazu kráľovho. 24Vierou Mojžiš, keď už bol veľký, odoprel volať sa synom dcéry faraonovej 25a radšej si vyvolil trpieť a strádať s ľudom Božím, ako mať dočasný pôžitok hriešny. 26A za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta považoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu. 27Vierou opustil Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľovho, lebo jako čo by bol videl neviditeľného, zotrval. 28Vierou učinil slávnosť baránka a nákrop krvi, aby sa ich nedotknul ten, ktorý hubil prvorodené. 29Vierou prešli Červené more jako po suchej zemi, o čo sa pokúšali aj Egypťania a boli pohltení. 30Vierou padly múry Jericha, keď ich obchádzali za sedem dní. 31Vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, ktorí neposlúchali vo viere, prijmúc vyzvedačov s pokojom. 32A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33ktorí vierou zdolali kráľovstvá, robili spravedlivosť, dosiahli zasľúbenia, zapchali ústa ľvom, 34vyhasili moc ohňa, utiekli ostriu meča, zmocnili sa a vymanili od slabosti, stali sa junákmi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozemcov. 35Ženy dostaly zpät svojich mŕtvych vzkriesených. A jedni boli mučení na mučidlách neprijmúc oslobodenia, aby dostali lepšieho vzkriesenia. 36Druhí zakúsili posmechov a bitky a k tomu pút a žalára; 37boli kameňovaní, pokúšaní, pílami rezaní, zomreli vraždou meča; skrývajúc sa chodili sem a ta v ovčích a kozích kožiach, strádajúci, súžení, trápení, 38ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vrchoch a skrývali sa po jaskyniach a po dierach zeme. 39A tí všetci, hoci dostali svedectvo vierou, neodniesli si zasľúbenia, 40pretože Bôh predvidel čosi lepšie o nás, aby neboli bez nás zdokonalení.

Túto stať (Židom 11:1-40), ktorú popisuje Pavel Židom, som chcel ponechať celú. To, čo je z nej zrejmé je to, že mnohí boli aj v minulosti spasení pre vieru, dokonca, keď sa len nádejali na to, čo ešte nebolo. Boli teda časy, keď Písmo nebolo, boli časy, keď ľudia nevedeli čítať a sú aj teraz časy, keď to v mnohých zaostalejších krajinách ľudia nevedia (a ešte stále i u nás). Ale to nie je prekážkou k tomu, aby sme boli spasení:

Gal 3:19Tak čo tedy zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie, a bol nariadený skrze anjelov, rukou prostredníka.20A prostredník nie je prostredníkom jedného, ale Bôh je jeden. 21Tak tedy je zákon proti zasľúbeniam Božím? Nech sa nestane!Lebo keby bol býval daný zákon, ktorý by bol mohol oživiť, vtedy by skutočne bola spravedlivosť bývala zo zákona. 22Ale Písmo zavrelo všetko pod hriech, aby zasľúbenie z viery Ježiša Krista bolo dané veriacim. 23Ale prv, ako prišla viera, boli sme strážení pod zákonom, zavrení s určením pre vieru, ktorá mala byť zjavená, 24takže zákon bol naším pestúnom, vedúcim nás ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery 25Ale odkedy prišla viera, nie sme viac pod pestúnom. 26Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi.27Lebo všetci, ktorí ste pokrstení v Krista, Krista ste obliekli. 28Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi. 29A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.

Prvá vec, ktorá ako verím, mi bola daná je, že Boh po nás v pravom slova zmysle naozaj nepotrebuje, aby sme boli všetci študovaní v Písmach. On sám mnohokrát napadol štúdium Písma a jeho nepochopenie - jeho falošnú aplikáciu a falošné výklady: Jan 5:39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. 40Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. To, čo Boh po nás naozaj chce, je uveriť, že Ježiš je Syn Boží, že prišiel na tento svet, aby sme nezahynuli, že On zobral na Seba tvoje/moje hriechy (každým svojim hriechom Mu pribíjaš klinec do Jeho končatín), že On svojim zmŕtvychvstaním bol prvý Syn medzi nami pred Otcom. Máme milovať Boha a máme milovať seba navzájom, ale každého vrátane našich nepriateľov - lebo jediný skutok Boží je viera (Ján 6:29).

Ján 7:15 Vtedy sa divili Židia a hovorili: Jako zná tento písma, keď sa neučil? 16Na tom im odpovedal Ježiš a riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. 17Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha, a či ja hovorím sám od seba. 18Ten, kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu; ale ten, kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý, a neprávosti v ňom niet.

Viete, písať o Božom slove a o Biblii by ani nebolo potrebné, pretože všetky moje slová sú ničím, proti Slovu nášho Boha. No, treba si uvedomiť, koľkokrát v histórii bolo Písmo Sväté zneužité pre tie najhoršie veci, ktoré sa udiali a dejú sa i doteraz. A dôvod? Zlá interpretácia, zlý prístup k Písmu (Ján 7:18), neláskavé srdce - to všetko spôsobilo toľko nešťastia a žiaľ pôsobí i doteraz. Ale preto nemôžeme viniť Boha, za to môžeme my, ľudia... Ide o to, že Biblia je skutočne napísaná Bohom, a preto je tak mocná. Dokonca vyvoláva údiv aj u mnohých neveriacich. Božie slovo zostáva Božím slovom vždy a práve preto, ak sa ocitne v nesprávnych rukách, môže byť a býva zneužité. Biblia je tak komplexná informácia o nás, že ak niekto chce prakticky čokoľvek podložiť Písmom, tak to v nej nájde - vytrhne hoci aj z kontextu a povie niečo múdre, lebo veta Boha je múdra vždy. A tak sa stáva, že keď neveriaci číta Písmo s kamenným srdcom, Boh ho v tom môže nechať - ak nechce nedotkne sa čitateľa, ale naopak sa môže stať, že hoci aj s kamenným srdcom začne čítať Písmo, po jej dočítaní je už čitateľ kresťan. Iná vec je tá, že aj z Biblie je možné si vytvoriť modlu (dokonca znovuzrodení kresťania), a tak sa opäť stratiť v predivnom slove nášho Boha.      

2Tim 3:14 Ale ty zostávaj v tom, čo mu si sa naučil a o čom si sa presvedčil vediac, od koho si sa naučil 15a že od detinstva znáš sväté písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spasenie skrze vieru v Kristu Ježišovi. 16Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, 17aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.

Každé písmo, vdýchnuté Bohom je aj užitočné: otázkou je, či aj v dnešnej dobe môže mať kresťan vdýchnuté slovo od Boha? Keď Pavel písal vyššie uvedené riadky, v tom čase nebol jeho list kanonizovaný, a teda hovoril o Starej zmluve - alebo nie? Ako verím, nielen... hovoril o písme (slove), ktoré je vdýchnuté Bohom. Teda ako verím, Boh žije stále a neskončil poslednou bodkou v Písme. Dôkaz je pre mňa aj táto stránka a vaše príspevky a komentáre (ale aj mnohé iné stránky súrodencov, zborov, atď.). Už len pri našom evanjelizovaní, vieme často rozpoznať, kedy hovorí z nás Duch Boží a kedy sme to my. Zároveň platí: všetko je potrebné skúmať Duchom, ktorého sme dostali, a je treba Duchom rozlišovať. Ide teda skôr o to, že poznaním Písma by sme mohli zistiť, či je to, či ono slovo pravé lebo nemožno prijať slovo, ktoré je proti Písmu, resp. si protirečí... Lenže aj tu poviem, prečo hovorím, že by sme „mohli zistiť“ lebo aj výklady Písma sú už roky rôzne a nie každému je zjavené všetko (následne bývajú často kazateľmi (resp. učiteľmi), ktorým nebolo dané plné poznanie, vysvetľované verše len skúmaním pomocou rozumu (analýza, dedukcia...)  a podľa mňa hlavne z tohto dôvodu vznikajú vzájomné spory aj v detailoch) - nie je však možné, aby sa zjavenie, učenie, či proroctvo odklonilo, resp. by odporovalo tomu, čo je v Písme Svätom napísané (žiadna Faustína a jej denníček, ktorý bol kanonizovaný RKC v r. 2000 a podobné falošné proroctvá, nie je možné prijať, lebo sú v príkrom rozpore s Písmom Svätým). Ale ako verím, aj tu platí jedna vec istotne, ak by sme aj zblúdili, tak nás vierou náš Pán vovedie naspäť.

V rámci tohto príspevku nebudem opisovať jednotlivé knihy Starej a Novej zmluvy - nakoniec sú prehľadne popísané a rozdelené aj na tejto stránke, tak len v krátkosti a jednoducho rozdelím Novú zmluvu, aby som sa mohol odraziť ďalej: teda NZ obsahuje štyri evanjelia, nasledujú skutky, potom listy apoštolov a nakoniec zjavenie apoštola Jána. Evanjelium je správa o príchode Mesiáša - je to príbeh o tom, prečo tu bol Ježiš, náš Pán a Boh - je to naplnenie toho, čo zvestovala Stará zmluva (verím, že celá Stará zmluva je o Ježišovi a o nás). V evanjeliách je popísaný život, cesta, učenie nášho Pána, dôvody Jeho príchodu, Jeho smrti za nás, Jeho zmŕtvychvstanie a Jeho nanebovzatie (to len fakt veľmi zjednodušene). Skutky sú príbehom toho, ako začala fungovať raná cirkev a o rozliatí Ducha Svätého (opäť len zjednodušene), zjavenie Jánovo je proroctvo posledných dní pred a po druhom príchode nášho Pána... a listy apoštolov? Ako verím, tie sú dôkazom toho, ako sa šírilo kresťanstvo, sú to náučné listy apoštolov - vysvetľovanie a napomínanie (náprava) prvých zborov, učenie, úpravy v prvých zboroch, ktoré boli dovtedy presiaknuté zákonníctvom u Židov, modloslužobníctvom a rôznymi zvykmi u pohanov atď. Je to teda autentické šírenie náuky a evanjelia apoštolmi.

Ale ako verím, apoštoli nevytvárali v listoch nové evanjelium - oni ho šírili a skôr by som povedal upevňovali a naprávali.

A otázkou teraz je, ako chápať aplikáciu istých (podľa mňa aj dobových, resp. kultúrnych)  častí Písma do súčasnosti? Už len takto položená otázka, nie je podľa mňa správna, lebo ak budeme aplikovať literu (cháp: text bez Ducha) do života, tak sme v zákone. Ale my sme v milosti! Rim 6: 14lebo hriech nebude panovať nad vami, pretože nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.

To, čo by vychádzalo z doslovného aplikovania niektorých častí Písma (nehovorím o evanjeliu) do životov v tejto dobe, by znamenalo, že napríklad kresťan brat by v podstate musel opustiť firmu, kde je majiteľka a šéfka žena, lebo by mu vládla žena 1Tim 2:12 A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho. Alebo, žena sestra by nemohla byť majiteľkou firmy, lebo by vládla vo firme a ak aj hej, nemohla by zamestnávať mužov. A to nehovorím o tom, že neviem, či by sme ako kresťania nemali opustiť tento štát, kde vládne žena, alebo neakceptovať jej vládu, teda neposlúchať zákony štátu - to je samozrejme pritiahnuté za uši, ale sú kresťania, ktorí to fakt takto nejako chápu a snažia sa to aplikovať do svojich životov - čo by bolo aj v poriadku (ak je im tak dané), ale oni sa to snažia často nanútiť svojmu okoliu, a to už je pre mňa „jarmo otroctva“. Iná vec je tá, či je to správne, že napr. ženy vládnu - k tejto veci poviem, že hoci si myslím, že to nie je zdravé a nemalo to tak byť, celá spoločnosť už roky nie je zdravá - no kým Pán zhovieva, žijeme v tomto svete, a to sú veci, ktoré nikdy neboli označené Pánom ako hriech - tak som to skrátka v Písme nevidel...

Čo to znamená? Je vyslovene napísané, nech je prekliaty ten, kto by čokoľvek pridal do evanjelia (a tiež Jánovho zjavenia), ktoré apoštoli hlásali. Ako tomu teraz verím, tak napríklad podmienenie krstu vstupom do zboru je na jednej strane niečo, na čo Písmo nepoukazuje, ale na druhej strane to teraz chápem tak, že rovnako, ako boli dané určité (ako tomu verím) úpravy v jednotlivých zboroch (ktoré sa týkali vyslovene len daného zboru), tak je možné, aby aj v dnešnej dobe mal svoje úpravy každý zbor (samozrejme nesmú ísť proti evanjeliu). Teda to znamená, že ak sa dohodnú v zbore, že budú krstiť len toho, kto k nim vstúpi, tak hoci svojim spôsobom je to nad rámec toho, čo píše Písmo, ale nevidím to teraz ako problém a odklon od evanjelia - teda nie je to zakázané (lebo kresťan má slobodu aj nepokrstiť). To sa podľa toho, ako teraz verím týka akejkoľvek úpravy, ktorú si zbor určí (teda, nech je to aj predpísaný odev, účes, zvyklosti, spôsob vedenia Bohoslužby, atď.). To celé nie je problém, pokiaľ sa nič nepridáva do evanjelia. ALE! Ak niekto určí isté podmienky, musí ich otvorene povedať a potom je potrebné aj akceptovať to, že ten druhý to tak necíti a teda, že ten daný zbor nie je pre neho (a rozídu sa). Inak povedané, ak sa staviam do role, že môj zbor je biblický (teda dodržiavam striktne celú literu) a postavil som celú svoju náuku na tom, že kráčam doslovne podľa listov apoštolov a úprav, ktoré patrili napríklad len Židom alebo len Koriňťanom, tak nemôžem v tom okamihu pre jednu svoju úpravu doplniť podmieňovanie krstu čímkoľvek, lebo som v zákone a pridaním inej veci prestupujem zákon (Pre túto situáciu vidím verš: Rim 2:25 Lebo obriezka síce osoží, keď robíš to čo káže zákon. Ale keď si priestupníkom zákona, tvoja obriezka stala sa neobriezkou). Teda ak sa cíti spoločenstvo kresťanov v takomto zbore slobodne... Slobodno! No z môjho pohľadu je to pád do zákona a my sme v milosti, teda z môjho pohľadu by sme sa len zbytočne ochudobňovali.

Práve preto si myslím, že je veľmi dôležitý správny prístup k Písmu a jediná cesta, ako pochopiť Slovo Boha, je prostredníctvom pokornej prosby o výklad Ducha Svätého. To znamená, ak ti Pán povie prostredníctvom Písma, odíď z firmy, kde vládne žena, odídeš. Ale to ti nesmie povedať človek (pastor, kazateľ) pod nátlakom, lebo on si prečítal 1Tim 2:12, a že ak to neurobíš si v takom a onakom hriechu - a s tebou sa skrúti celý svet a padneš do zúfalstva. Ak ti niečo povie človek a s tebou to otrasie, tak je jediná možnosť - dať to pred Pána a On zvrchovaný Boh ti dá nielen odpovede, ale dá ti aj uistenie. Ja mám takú skúsenosť, že ak ma človek do niečoho tlačil a nebolo to od Boha, tak Pán mi to dal rozpoznať...

Je teda potrebné rozlišovať, čo je nariadenie od Pána pre každého kresťana a potom je to, čo Pán povedal mne/tebe (to nutne nemusí znamenať, že to máš aplikovať na každého okolo seba) - patrilo to iba mne/tebe.

Uvediem príklad: ak ty dostaneš poznanie, že máš zotrvať v nejakom napríklad nezdravom zbore, ktorý sa odklonil od pravého evanjelia (alebo ti tam niečo nesedí s tvojim svedomím) a tvoj spolubrat zo zboru (s ktorým zdieľaš rovnaký pohľad na vec) dostane poznanie, že má odísť, tak ste dostali obaja od Pána odpoveď... lebo každý z vás má inú službu a tebe bolo dané z nejakého dôvodu zotrvať a slúžiť a tvoj brat má ísť slúžiť inam, resp. pre jeho dobro a posilu vo viere ho Pán poslal inam (lebo každý máme inú mieru viery a Pán nás dobre pozná, koľko kto z nás unesie a kde bude jeho viera prinášať ovocie). Je to v rozpore s Písmom a Boh ťa vedie proti Písmu? Neexistuje!! - to Pán nikdy nerobí... Ale iba Duchom chápeš, čo Pán povedal ...

Ak si len prečítaš vetu, tak si len prečítal vetu rovnako, ako si ju prečíta a vysvetlí ktorýkoľvek neveriaci, ktorý dostane do rúk Bibliu.

Bez Ducha sú to len slová (hoci múdre a písané Bohom, ale tebe nič nehovoriace). Určite máte mnohí podobnú skúsenosť ako ja: bolo to v čase keď som čítal Písmo bez Ducha a nerozumel som tomu, čo sa v tej knihe píše (a to som v podstate vzdelaný človek, ktorý sa živý aj písaným slovom), ale zdalo sa mi to ako náročné čítanie... Teraz je to nádherné slovo Boha a komplexná náuka, ktorú môžem čítať stále a stále a vždy mi Pán dá poznať nové a nové veci, resp. sa mi prihovorí alebo mi odpovie alebo len poteší. Samozrejme nemám ani zďaleka plné pozanie, ale kto ho má ? Hľavne si nerobme z Písma modlu, dajme si na to dobrý pozor... lebo buď to stratíme alebo sa ochudobníme o to, čo nám Pán naozaj dal a chce dať.             

V závere tohto príspevku by som vám uviedol na jednom príklade, kde ako verím, mi náš Pán dal isté poznanie, prečo píšem ako píšem. Okrem toho mi ukázal svoj zmysel pre humor a ja milujem boží zmysel pre humor, hoci je často v ňom aj veľká prísnosť :-). Pozorne si prečítajte nasledujúce verše (nepochybujem, že nie som sám, kto sa nad nimi zamýšľal a prosil aj Pána o vysvetlenie):

Matúš 8:28 A keď prišiel na druhú stranu, do zeme Gergežanov, stretli sa s ním dvaja posadlí démonami; išli z hrobov, strašní náramne, takže nikto nemohol prejsť tou cestou popri nich. 29A hľa, kričali a hovorili: Čo máme s tebou, Ježišu, Synu Boží? Prišiel si sem pred časom nás trápiť? 30A bolo opodiaľ od nich veliké stádo svíň pasúce sa. 31A démoni ho prosili a hovorili: Jestli nás vyháňaš, dovoľ nám odísť do toho stáda svíň! 32A povedal im: Iďte! A oni vyjdúc odišli do svíň. A hľa, celé to stádo svíň sa srútilo dolu úbočím do mora, a zomrely potopiac sa vo vodách. 33A pasáci utiekli a odíduc do mesta porozprávali všetko, aj o tých posadlých. 34A tu hľa, vyšlo celé to mesto oproti Ježišovi, a keď ho videli, prosili ho, žeby odišiel z ich kraja.

Marek 5: 1A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov. 2A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu, 3ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať, 4pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť. 5A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi. 6A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu 7a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil! 8Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu! 9A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho. 10A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja. 11A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa. 12A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. 13A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori. 14A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo. 15A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa. 16A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach. 17A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja. 18A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním. 19No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou. 20A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.

Táto situácia je podobne napísaná aj v Lukášovi 8

Je možné, že vám dal Pán iné odpovede a sú tiež pravdivé, ale mne ako verím, Pán dal už dávnejšie istú odpoveď na tento „akoby rozpor“ a nedávno po mojom odovzdaní učenia mi odpoveď ešte rozšíril. Ta prvá odpoveď, ktorú som už aj v nejakom príspevku písal, znela: je to tam preto, aby si kde kto nemyslel, že môže slovo Božie čítať bez  Ducha Svätého (to inak bolo v tom čase priamo pre mňa Božie napomenutie). Ale tá druhá odpoveď a rozširujúca tú prvú je tá, že nám Pán dáva jasne najavo, že nech by sme akokoľvek skúmali Písmo, tak nám nebude dané celé poznanie a pochopenie nášho predivného a úžasného Boha... On je veľký a je našim Stvoriteľom a k Písmu máme pristupovať aj roky rokúce s bázňou a pokorou. A prosiť Ducha Svätého nie o výklad, aký si predstavujeme my alebo mudrovať nad slovom nášho Boha, ale v pokornej modlitbe prosiť Pána o to, aby nám dal poznať, čo si On želá nám dať poznať a aby sme boli prístupní prijať aj také poznanie, ktoré by bolo pre nás na prvý pohľad ťažko stráviteľné - teda vedieť prísť k Pánovi s prázdnymi rukami a prijať, čo nám do nich vloží. Týmto poznaním (ktoré ako verím mi bolo dané) za seba prehlasujem, že v Písme nenájdeme jeden jediný rozpor, ale tak, ako je náš Boh predivný, tak je i Jeho slovo, slovom Boha, ktorého nikdy nemôže ľudská bytosť obsiahnuť.

„Musel by som obísť svoje svedomie, ktoré som dal pod autoritu Pápeža (Márie a Svätých) a prostredníctvom Pápeža nakoniec pod autoritu Pána“ - kde zablúdil v úvode spomínaný kazateľ?** Tu je autentická ukážka toho, ako aj nám kresťanom dokáže satan len nenápadným prehodením dvoch viet v hlave vytvoriť z Biblie modlu... Ale verím, že tento náš brat to s Božou pomocou pochopí... 

Prosím o toleranciu teologicky znalejších súrodencov pri prípadných nepresnostiach, ale nepísal to teológ, ale geológ ;-)